Namyslená ✔

15.časť

Cítila som ako ho strácam. Jeho srdce akoby skamenelo a vtom som sa rozplakala.
,, Zoey kľud môj braček to zvládne neboj. " povedala mi Holly no tým ma ale veľmi neupokojila pretože som verila, že je silný a dokáže to nech sa už konečne prebere chcem byť s ním a s naším dieťaťkom.
,, Holly chýba mi chcem počuť ako mi hovorí ľúbim ťa, chcem byť s tebou a takéto a nie pozerať sa na jeho bezmocné telo. " pri slove bezmocné som sa rozplakala ja nestrpim pohľad na to ako bezmocne bojuje o svoj život trhá mi to srdce.
,, Zoey chápem veď je to môj brat. " povedala Holly a v tom do izby vtrhla jeho mama pani Victoria.
,, Synček pane bože čo sa ti stalo zlatko. " povedala pani Victoria Lukášovi a ja som sa postavila nech si môže sadnúť.
,, Sadnite si je mi to veľmi ľúto. " povedala som jeho mame s plačom.
,, Ďakujem Zoey. " povedala mi a sadla si na stoličku a chytila Lukáša za ruku.
,, Ja vás nechápem pôjdem zatiaľ po kávu. " povedala som im a vyšla som z izby namierila som si to do bufetu, ktorý tu bol.
Po ceste som stretla doktora, ktorý vyšetroval Lukáša.
,, Pán doktor prosím vás ako je na tom Lukáš Londs? " spýtala som sa ho.
,, Vy ste Zoey? Nie?" spýtala sa ma a ja som prikývla.
,, No pán Londs je na tom rovnako jeho stav sa nezlepšil ale ani nezhoršil a je na tom dosť kriticky no dúfame, že sa z toho dostane a vy si choďte radšej oddýchnuť. " povedal mi doktor a mne sa už začínali nahrnat slzy do očí.
,, Ako to? Prečo sa mi nedarí dostať sa z toho? . " hovorila som a buchala som po ňom v tom mi chytil ruky ten doktor nebol starý ale nemôžem prestať myslieť na Lukáša.
,, Ukludnite sa on sa z toho dostane poďte pôjdeme na kávu a porozprávame sa. " povedala a ja som len prikývla a išli sme kúpil mi kávu.
,, Ďakujem. " povedala som mu a on mi podal kávu. Napila som sa a káva mi urobila dobre. Rozprávali sme sa o Lukášovom zdravotnom stave. Poradil mi pár možnosti na zlepšenie Lukášovho zdravotného stavu.
,, Ďakujem za rady ohľadom Lukáša veľmi si to cením a teraz by som rada išla za Lukášom. Zdovolením. " povedala som a išla som do Lukášovej izby. No keď som vstúpila uvidela som v izbe Lauru. Och nie. Držala jeho ruku a hnev vo mne začal rásť vošla som do vnútra a Laura sa na mňa otočila.
,, Ty tu čo robíš? " spýtala som sa jej.
,, Veď som prišla za mackom. " povedala a zasmiala sa no mne do smiechu nebolo a z toho jej pomenovania "macko" .
,, Pokiaľ ja viem ty s ním nič nemáš a je môj. " povedala som tej mrche čo si o sebe myslí.
,, Dobre ale ja sa vrátim idem si len pre kávu. " povedala mi a odišla ja som za ňou zatvorila dvere teda skôr zabuchla. Išla som si sadnúť ku Lukášovi a chytila som mu ruku a pobozkala ho.
,, Veľmi mi chýbaš? Kedy sa konečne ku mne vrátiš? Musíš sa vrátiť a neuveris kto tu teraz bol za tebou Laura no ale tu som odohnala a chcem byť iba s tebou a ešte za tebou prišla tvoja mamka a sestra teda Holly. Ľúbim ťa. " dopovedala som mu a pobozkala som ho. No a do dveri kto nevošiel Laura.
,, Čo ty tu zase chceš?" spýtala som sa jej a postavila som sa.
,, Veď som prišla za mackom. " povedala mi.
,, Laura ty si taká mrcha a štetka ešte hovoríš môjmu Lukášovi macko ty štetka. " povedala som a strelila som jej facku.
,, A teraz vypadni nech ťa už v živote nevidím ty štetka. " povedala som a vyhodila som ju z izby a vrátila som sa k Lukášovi chvíľu som tam posedela a potom niekto vošiel. Lukášova mamina.
,, Dobrý večer pani Victoria. " pozdravila som sa jej.
,, Aj tebe Zoey a ako je na tom môj synček?" spýtala sa ma nuž neviem čo jej mám povedať.
,, Nuž pani Victoria Lukášovi sa zdravotný stav nezhoršil.......ale ani nezlepšil. " povedala som a videla som ako obledla.
,, Ste v poriadku? " spýtala som sa.
,, Ach áno Zoey a prosím ťa tykaj mi. " povedala mi a ja som iba prikývla. Obidve sme si sadli ku Lukášovi dokým nezačal pípať ten prístroj.
,, Doktor!!! Doktor!!! Príďte rýchlo!!!! " kričala som a veľmi plakala. Do dveri vstúpil doktor a niekam ho preniesli išla som za nimi.
,, Prepáčte ale vy tu nemôžte ísť. " povedal mi doktor.
,, Ale....." no oni už odišli sadla som si na stoličku a čakala.
Čakala.....
Vyšla sestrička.
,, Prosím ako je na tom?" zastavila som ju a spýtala som sa jej.
,, Ešte je na sále. " povedala mi a išla ďalej.
Sadla som si na stoličku a dala si hlavu do dlani. Začala som plakať. Čo ak sa nezdraví? Čo ak zomrie? Čo budem potom robiť?

Som rada za každého nového čitateľa a za každé prečítanie môjho príbehu. Ďakujem za hlasy a komentáre.
Pri písaní sa mi hrnuli slzy do očí no dúfam, že sa vám to páči.