Namyslená ✔

17.časť

No po chvíli dodala.
,, Vaša mama mala vážnu autonehodu jej stav je hrozný je tu len malá možnosť, že prežije no robíme čo sa dá. " povedala mi ja som som si kľakla a dala ruky do dlani a začala som plakať.
,, Nie!!" skríkla som prečo práve mne sa dejú takéto veci prečo mne? Čo som komu urobila?
,, Prepáčte je mi to ľúto sadnite si prosím. " povedala mi sestrička a ja som si sadla pretože som už nevládala stať na nohách.
,, Prosím ak budete vedieť niečo viac príďte mi to hneď povedať. Ďakujem. " povedala som jej a ona prikývla a odišla. Išla som si po vodu a zazrela som Lukáša. Prišiel ku mne.
,, Zoey čo ty tu? " spýtal sa ma.
,, Čo sa ti stalo zlatko? " podišiel ku mne a dal mi bozk na čelo.
,, Lukáš... " povedala som s plačom.
,, Moja mamina......mala autonehodu a je na tom veľmi zle. " povedala som mu a on ma už tuho objal.
,, Zlatko neboj sa všetko bude v poriadku už prestaň plakať kráska. " pošepkal mi.
,, Lukáš ja neviem mám strach strašne sa o ňu bojím neviem co budem robiť ak ju strátim. Čo bude so mnou? " povedala som mu a odtiahla som sa od neho.
,, Zoey neboj sa všetko bude v poriadku tvoja mamina je silná. Zoey? Je ti dobre? Si nieaka bledá. " povedal mi a to bolo asi posledné čo som počula a potom už iba krik. Keď som otvorila oči uvidela som vedľa mňa sedieť Lukáša, ktorý spal. Do izby vošiel doktor.
,, Dobré ráno Zoey ako ste sa vyspali? " spýtal sa ma doktor.
,, No celkom prosím vás neviete ako je na tom moja mama? " spýtala som sa ho.
,, Ako sa volá? " spýtal sa ma a ja som iba prekrutila očami.
,, Rozália Deutch. " povedal som a on sa pozeral do papierov.
,, Prepáčte nuž ako vám to povedať...nieje na tom veľmi dobre jej ošetrujúci doktor jej nedáva veľké nádeje. " povedal a pozrel sa do zeme.
,, Och nie! A aké je percento, že prežije? " spýtala som sa s nádejou.
,, Nuž veľmi malé ale môže prežiť asi na 9%. " povedal mi a ja som povedala si v hlave tak málo.
,, A musí existovať nieaka možnosť na jej vyliečenie? " spýtala som sa doktor.
,, Nuž je na tom veľmi zle dúfajme, že prežije. " povedal mi doktor a odišiel.
,, Zlatko už si hore? " spýtal sa ma Lukáš, ktorý sa práve zobudil.
,, Ako ti je? " povedal mi Lukáš tým jeho sladkým hlasom.
,, Fajn až na to, že moja mama je na smrteľnej posteli. " povedala som mu a zaborila hlavu do vankúša. Podišiel ku mne a pohladil ma po hlave.
,, Zoey všetko sa prekoná tvoja mamka to da. " povedal mi.
,, Vôbec ako ti je? " spýtala som sa ho a usmiala som sa na neho.
,, Pustia ma už o 3 dní. Neboj sa o mňa je mi oveľa lepšie. " povedal mi a sadol si vedľa mňa.
,, Tak to som rada. " povedala som
,, Ľúbim ťa Zoey. " povedal mi a podišiel ku mne a pobozkal ma.
,, Aj ja teba. " pošepkala som mu pomedzi bozk. Do izby vstúpil doktor.
,, Slečna Deutch môžeme vás prepustiť skóre uzdravenie a nestresujte sa a dobre sa zdravujte aby vaše bábätko bolo zdravé. " povedal mi doktor a ja som sa už postavila z postele a Lukáš ma chytil a išli sme pred maminu izbu. Sadli sme si na stoličku.
,, Neboj sa Zoey dokáže to neboj sa všetko bude dobre." povedal mi Lukáš a chytil moju ruku do tej jeho.
,, Ďakujem ti, že si tu so mnou a podporuješ ma. " povedala som mu a pobozkala som ho na líce.
,, To čo? " spýtal sa ma a dal face typu to bolo čo?
,, Božtek na tvoje líčko zlatko. " povedala som mu a zasmiala som sa.
,, No ďakujem kráska. " povedal a pridal sa ku mne so smiechom. Potom vyšiel doktor.
,, Môžem ísť za ňou? " spýtala som sa a on iba prikývol. Vošla som do izby a skoro mi vyrazilo dych. Moja mamina tam ležala a vyzerala tak nevládne. Sadla som si k nej na stoličku.
,, Mamička prečo? Vráť sa ku mne potrebujem ťa. Chýbaš mi neviem ako to tu bude bez teba. " povedala som jej a chytila som jej ruku. No zrazu začali pípať stroje ten známi zvuk.
,, Doktor!!!" kričala som a do izby vstúpil Lukáš a potom doktor. Povedali nám nech odpustime izbu. Sadli sme si na stoličku a položila som hlavu na Lukášove plece.
,, Bojím sa. " povedala som mu a pozrela som sa na neho.
,, Zlatko všetko bude v poriadku. " povedal mi Lukáš. Sedeli sme tam asi 2 hodini. Potom som sa postavila a chodila som hore dole.
,, Prečo to tak dlho trvá?" spýtala som sa Lukáša. Postavil sa a podišiel ku mne.
,, Neboj sa Zoey zachviľu prídu a povedia nám ako je na tom. " povedal mi Lukáš a pobozkal ma na čelo. Po asi ďalšej dlhej hodine prišiel doktor. Postavila som sa okamžite.
,, Ako je na tom? " spýtala som sa ho a Lukáš ma objal.
.....
..
.
.
.
.
.

Dozviete sa nabudúce ako sa vám páčila táto časť? Ďakujem za hlasy a komentáre.