*Dcéra Poseidona*

2. Časť

Nico
Bol som zrovna na tréningu nováčikov. Vôbec im to nešlo. No Cheiron ma poveril ich výcvikom. Strašná práca. Aspoň sa nenudím aj tak nemám nič iné na práci.

Zrazu som počul hluk. Všetci začali niekam utekať. Až na mňa. Och, kde je moja výchova... Volám sa Nico di Angelo. Mám 16 a som Hádov syn. Nemám rád spoločnosť, som skôr samotár a takmer nikto sa so mnou nebaví (kto by sa bavil so synom boha podsvetia?). Môj život je jedna veľká pohroma, nepatrím nikam. Pred 2 rokmi som bol na výprave s veľkou 7, Reynou a satyrom. Od vtedy sa sa túlam v tieňoch. Sem-tam navštívim svoju sestru Hazel v Rímskom tábore polokrvných-Tábor Jupiter. Hazel sa mi neustále snaží pomôcť "žiť". Je to od nej pekné, ale mne už nepomôže nič. Som proste len piate koleso na voze. Odkedy zomrela moja pravá sestra Bianca, uzavrel som sa do seba.

No späť k súčasnosti. Určite zase niaký nováčik niečo spravil. Nieže by ma to niak zaujímalo, no ako riaditeľ Hádesovho zrubu, (som v ňom aj jediný) by som tam asi mal ísť.
Predral som sa davom a zbadal som, ako nesú na nosidlách niaké hnedovlasé dievča približne v mojom veku. Po hlave je stekala krv. Nikdy som ju tu ešte nevidel. Za nimi išiel satyr Grover, tiež celý doškriabaný a Cheiron so svojím konským zadkom.

,,Zabila Minotaura!" počul som ako si niekto z Aténinho zrubu šepká.
,,Minotaura? Presne tak ako Percy Jackson!" šepkal druhý Aténin syn.

Ak to dievča zabilo Minotaura, je to buď dcéra Áresa, alebo sa máme na čo tešiť. Presne toto sa stalo pred niekoľkými rokmi. Percy Jackson prišiel do táboru s tým, že zabil Minotaura. Nakoniec sa ukázalo že je synom boha mora Poseidóna. Zachránil celý svet a Olymp. Patril som skupiny 7 polobohov, ktorý zachránili svet pred Gaiou a prežil aj s Annabeth v Tartare. Jeho a Annabethin príbeh pozná každý poloboh. Teraz spolu študujú v Ríme.

,,Poprosím kľud! To nemáte nič iné na práci? Vrátťe sa na svoje miesta!" kričal Cheiron. Keď už on kričí, značí to niečo nepekné.

Cheiron sa v poslednom čase dosť mračí, určite sa stane niečo zlé. Aj môj otec Hádes sa chová divne. Zvykal som k nemu chodievať no v poslednom čase so mnou nekomunikuje. Šimlo si to viacero polobohov. Je to naozaj divné. Presne takto isto to bolo aj keď pred 2 rokmi povstávala Gaia. Deje sa niečo veľmi zlé.

Všetci sa pobrali s frflaním na miesta. Ja som sa ani neviem z akého dôvodu pobral za lekármi.
Vstúpil som do našej provizórnej "nemocnice" a zbadal som dvoch lekárov  Erika a Eduarda, synov Eskulaposa a Cheiróna. Grover ležal na druhom lôžku.

,,Čo sa tam dočerta stalo?" vletel som k nim. Už ma nebavilo neustále o všetkom nevedieť. Dejú sa divné veci a Cheiron nám nič nechce povedať.

,,Ukľudni sa, Nico" prehovoril Cheiron pokojne.

,,Ako sa mám ukľudniť keď sa deje to isté, čo pred dvoma rokmi? A to isté, keď prišiel Percy Jackson do tábora?!" už som hučal. Fajn. Toto som asi prehnal.

,,Nico, keď sa neukludníš, budeš musieť opustiť zrub."

Zrazu začalo to dievča kričať zo spánku. Úplne som aj zabudol že tu je.

,,Nie! Prosím! Nechajte ma! Heh!..." kričala a začala sa neuveriteľne metať. Erik a Cheiron k nej ihneď prišli a dávali jej niečo do úst.

,,No ták, kľud" šepkal jej Erik. Dievča sa hneď upokojilo a vystrela rýchlosťou svetla do sedu. Bohužiaľ, trafila Erika rovno do nosa.

,,Au!" zjajkol Erik "dievča, ty máš ale ranu."

,,Kde to som?" pozerala sa vyplašene okolo seba. Až teraz som si všimol jej nádherné búrkové oči. Je naozaj pekná. Čo to tu pre rieku Styx vôbec meliem?!