*Dcéra Poseidona*

10. Časť

Alayla

Keď som sa zobudila, pocítila som niečie ruky ako ma objímajú. Otvorila som oči a zbadala som Erika ako sa na mňa pozerá.

,,Dobré ránko spiaca princezná" zaškeril sa na mňa.

,,Ako dlho som spala?" spýtala som sa.

,,Asi 3 hodiny" odpovedal.

,,Zmeškala som niečo?"

,,Ani nie, iba nasraného di Angela, takže nič neobvyklé" zasmial sa.

Zamračila som sa. Prečo sa Nico nahneval? Erik si zrejme všimol môjho zamračeného pohľadu.

,,Na mňa sa nepozeraj, nevyznám sa v ňom o nič lepšie než ty" zdvihol ruky v obrannom geste. Niečo mi hovorilo, že mu je jedno ako sa Nico cíti a má z neho veľkú strandu. Pocit som rýchlo zahnala preč a uvedomila som si, že ešte stále ležím v Erikovom náručí. Rýchlo som sa od neho odtiahla. Vyzerali sme ako zamilovaný párik. K Erikovi cítim iba čisté kamarátstvo. Alebo?

Postavila som sa a naznačila Erikovi, že by bolo vhodné vstať tiež. Erik to naštastie pochopil a spolu sme sa vybrali do hlavne miestnosti kde už sedeli všetci.

,,Ale aha ju, ona sa zobudila" zaškeril sa na mňa Leo. Iba som nad ním pretlačila oči.

,,Kedy budeme u Fokýsa?" spýtala som sa.

,,No, my tu už vlastne sme. To len tuto pán ,som ochranca a zabijem ťa ešte pred Gaiou ak sa priblížiž k Alayle' nám tu nahovoril že si unavená a potrebuješ spánok" povedal Leo a ukázal na Erika. Tázavo som sa na neho pozrela a on sa zatváril alá ,ja nič, ja muzikant,.

,,Alayla, choď prosimťa nájsť môjho brata. Išla by som aj sama, ale s tebou vychádza v poslednej dobe najlepšie" poprosila ma Hazel. To si iba myslíš. Pomyslela som si no nahlas som to radšej nepovedala.

Napriek mojim vnútorným prostestom som sa vybrala hladať Nica. Blúdila som chodbami Arga II asi 5 minút. Zaklopala som na Nicove dvere a nedostala sa mi žiadna odozva tak som sa rozhodla drzo otvoriť dvere. Nico ležal na posteli a pozeral sa do stropu.

,,Nico" ozvala som sa. Nič. ,,Nico." Nič. ,,Nikolas!" to už som zakričala. Pozrel sa na mňa chladným pohľadom ktorým by mohol aj zabíjať.

,,Už sme na mieste, všetci ťa zháňajú" povedala som mu a oplácala pohľad. Nebudem klamať ale bolelo to, ako sa na mňa pozeral.

Nico vstal a pobral sa k dverám. Popritom si zamrmlal niečo v zmysle 'to určite' a hodil na seba čiernu kapucňu. Išla som vedľa neho a ani sa neunúval sa na mňa pozrieť. Ja naozaj toho chalana nepochopím...

,,Fajn, sme všetci" skonštatoval Jason, keď nás s Nicom uvidel.

,,Nieje nás niak veľa, na záchranu jedného?" spýtal sa Erik.

,,Na záchranu Percyho, spravíme všetko" povedala kúskovo Annabeth.

,,Ale predsa..." chcel namietnuť Erik ale hneď sa stiahol keď uvidel Annabethin pohľad

,,Annabeth, ten chalan má pravdu. Nemôžeme tam ísť všetci. Dobre vieš že aj tak by sa vrátili iba traja. Tak to býva na každej výprave, aj pre dvoma rokmi sme sa tak dohodli. To by si ako dcéra Atény mala vedieť" zamračil sa Jason. Pripadalo mi, že on je tu ten kto to všetko riadi a Annie stratila mozog. Aké absurdné pri dcére Atény. No chápem ju. Stratila niekoho koho milovala a už ho nemusí v živote vidieť. Ja som stratila Iana a spravím všetko pre to, aby som ho našla.

,,Takže vyberieme troch z nás ktorý tam pôjdu, ale kto?" spýtal sa Frank a tým ma prebral z premýšľania.

,,Samozrejme že ja!" vyhŕkla Annie.

,,Annabeth, si rozrušená. Nemuselo by to dopadnúť dobre, pozrisa na seba. Tak veľmi sa skrachuješ, že si úplne zabudla na seba. Nechcem ťa uraziť, ale strácaš mozog. Zobuď sa" povedala Piper tak, že som tomu uverila aj ja. No hej, tie čaroslová.

Annabeth sa akoby spamätala a ostala ohúrená stáť. Potom si sadla a pozerala sa uprene pred seba.

,,Tak kto teda pôjde?" ozvala sa do ticha Hazel.

,,Mala by si ísť ty, Alayla" povedal Jason.

,,Ja?" neveriacky som sa na neho pozrela.

,,Si predsa dcéra Poseidona. Nico hovoril o tom ako si vyčarovala tú loďku keď vás presúval pomocou tieňov. Každému z nás sa schopnosť ukázala v boji. Musíš ísť ty" povedal.

,,Jason má pravdu. Mala by si ísť ty. Jediná ovládaš vodu a to budeme u Forkýsa potrebovať" prebrala sa Annie z tranzu. Som rada že je späť ale nadšená z toho, že mám ísť do úkrytu boha morských príšer a komplica môjho otca, som zrovna nebola.

,,Fajn, pôjdem tam ale slúbte mi, že ak z tade nevýjdem, zachránite Iana" povedala som rozhodne. Nemôžem ho na tomto svete nechať bez záchrany. Rodičia by umreli strachom. Čo už asi aj umreli.

,,Sľubujem, že sa z tade vrátiš" povedala rozhodne Piper. Čaroslová. Super.

,,Ďalší by mal ísť Frank. V núdzi sa môže premeniť na zlatú rybku" zaškeril sa Leo.

,,Na to zabudni Valdez! Tam sa už v živote nevrátim!" zamračil sa Frank.

,,No tak Frank, prosím" pozrela som sa na neho. Chvíľu sme tam stáli a pozerali sa jeden druhému do očí. Nakoniec prikývol.

,,Fajn, ale na rybu sa premieňať nebudem" zamumlal. Usmiala som sa.

,,Kto ďalší?"

,,Nico, môžeš použiť tiene. Ak by bolo zle, Alayla vie dýchať pod vodou a Frank by sa premenil na niaké zviera. Ty by si mohol újsť tieňmi" povedala Annabeth. Ja a dýchať pod vodou? A sakra.

,,Na to zabudnite" odvrkol. No to ma podržte. Ďalší. Mňa z tých chalanov porazí.

,,Nebudem sa ti doprosovať. Proste ak si zaťatí a nechceš pomôcť kamarátovi, nechoď. Utvrdíš tým to, aký si bezcitný. No ak ti aspoň trochu záleží na Percym, poď s nami a ukáž, že v sebe máš aspoň trošku luckosti" tvrdo som sa na neho pozrela.

História spred piatich minút sa opakovala a ja som znovu čelila tvrdému pohľadu chalana.

Skončilo to tým že Nico uhol pohľadom a zamrmlal si niečo popod nos.

,,Fajn" zavrčal. Víťazne som sa usmiala.

,,Mali by ste vyraziť, už je päť hodín poobede. Veľa šťastia" povedala smutne Annie. Objala som ju.

,,Prinesieme ti ho naspäť" zašepkala som jej v objatí.

Annabeth zamrmlala niečo čomu som nerozumela, ale Frank ma už ťahal preč.

,,Tak, ideme" zamrmlala som si a s Frankom a Nicom sme opustili loď. Cesta do jamy levovej...