Under The Wings

2.

Zvesila som ramená a v momente, ako to povedal zmizli všetky ilúzie o tom, že sa pôjdem poriadne najesť, alebo sa mi podarí zdrhnúť. Do nosa mi udrel ten cigaretový dym, ktorý bolo z neho cítiť na kilometre. Svoje pery priložil na tie moje a nohou zabuchol dvere. Strčil mi jazyk do úst. Bol nechutný. Dotýkať sa jeho pier, kde pred niekoľkými minútami sídlila cigareta. Vypaľovať pysky vo vlastnom dome. Logika. Neviem, ako to tu vydržím. Odtiahla som sa od neho, no v sekunde som to oľutovala. Znova ma zbil. Znova mi dal facku. „Kurva, do piče, mala si málo?" zvrieskol. „Suka!" dodal potichšie. „Snáď nejaká z tých štetiek ešte ostala," hundral si popod nos, zatiaľ čo si z vrecka vyťahoval krabičku cigariet a zapaľovač. Zavrel dvere a ja som mala aspoň pol hodinu, aby som mohla zdrhnúť. Okno nepripadalo v úvahu, keďže žiaden strom ani nič podobné tu nebolo. Vzala som si kufor a otvorila dvere. Bolo ticho až na vzdychy z niektorej izby. Pomaly som za sebou zavrela dvere a kráčala po prázdnej chodbe. Začula som kroky. Chystala som sa zutekať naspäť, no už bolo neskoro. Stál tam nejaký chlap, ktorý sa ku mne blížil. V hlave mi behalo milión otázok, na ktoré by som sa ho mohla opýtať, aby som z tejto situácie vyšla bez ujmy na zdraví. „Nevieš, kde má izbu Bie-" Zastavil ma. „Ty si Bieberova, že?" chytil ma za tvár a skenoval si moju modrinu. Kývla som. „Ja som Tyler," usmial sa, „a Bieber ma izbu tu." Úsmev som mu opätovala. Ten chalan je úplne iný, ako Justin. „Tyler, kde si?" ozval sa ženský hlas. „Som hore, princezná." To bola určite tá Melanye, o ktorej rozprávala Gaia. Otočila som sa. Bola som sklamaná. Keby ma neuvidel, mohla som újsť. Ale asi som naivná, keď si myslím, že by ma nenašiel. Vôbec, prečo by ma vlastne hľadal? Môže mať každú inú, na ktorú si ukáže. Otvorila som dvere a ľahla si na posteľ. Onedlho prišiel Justin, vyzlečený do pol pásu. Smrdel, ako inak od cigariet, alkoholu a jeho drahej kolínskej. Chce sa mi zvracať. Ako niekto môže to svinstvo dýchať? Snažila som to ignorovať a spať.

Ráno som sa zobudila na buchot. Justin sa obliekal. Počkať. Prečo ho ja vlastne volám menom? Mohla by som ho volať idiot, debil alebo hajzel? Tak odznova. Idiot sa obliekal. Pretrela som si oči a sadla si. Čakala som, čo sa bude diať, no on sa iba otočil a povedal: „Poď dole na raňajky." On je bipolár? Mala som mu chuť vykričať do tváre, ako ho nenávidím, ale neurobila som to. Neriskujem. Zabuchol za sebou dvere a ja som sa postavila. Nechcelo sa mi prezliekať zo starého bieleho trička, ktoré už mimochodom nie je dávno biele, a ktoré mi siaha tesne pod zadok, tak som jednoducho zišla do kuchyne takto. Ako strašiak. Pri stole sedeli nejaký chalani. Najskôr idiotovi kamaráti. Z chladničky som si vybrala šalát a chystala sa preč. „Kam sa chystáš, kráska?" ozval sa jeden. „Poď si sadnúť k nám." ... „Ty si Bieberova, že?" ... „Môžem si ju požičať?" Nevydržala som to a otočila sa. „Tak po prvé, chystám sa do izby, po druhé, nie som hračka, aby ste si ma mohli medzi sebou požičiavať." Idioti. „A po tretie?" povedal jeden, na čo sa ostatný začali smiať, len idiot tam stál s kamennou tvárou. „Po tretie nie je," otočila som sa a išla po schodoch. Na konci schodiska som sa oprela o stenu a spúšťala sa dole. Na vonok možno vyzerám tvrdo, ale fakt, že tu budem do konca života a navyše týraná. Fakt super. Postavila som sa a odišla do izby. Zjedla som šalát, prezliekla a umyla sa. Do izby prišiel idiot. „Nie je nič nad ranný sex," zaškeril sa, a ako včera ma hodil na posteľ. „Nechápem, na čo ma potrebuješ, keď si povedal, že v posteli nie som dobrá a večer sa vyspíš s najmenej troma prostitútkami," nahlas som rozmýšľala. „Drž hubu a spolupracuj."

„Lebo si proste moja! Môj majetok!" rozkrikoval sa a pritom rozhadzoval rukami. „Ja niesom ničij majetok!" hystericky som plakala a vďaka tomu som pocítila facku. Dal mi slabšiu, alebo sa mi dvíha prah bolesti? „Nechaj ma! Nebi ma už! Robí ti radosť, keď udieraš ženu?" slzy mi stekali ako vodopády. Pomaly som ho nevidela. „Hej." Ľahla som si a hlavu zaborila do vankúša. „Postav sa. Zamočíš mi vankúš," povedal kľudnejším tónom. Postavila som sa a odišla. Oprela som sa o stenu a hlavu som si dala do dlaní. „Hej, čo ti je?" opýtal sa ma niekto. „Zbil ťa, že? Ja som Tyler." Hlavu som podvihla a uvidela som toho istého chalana, ktorý mi včera zabránil utiecť. „Danyell," pokúsila som sa o úsmev, no skôr to vyzeralo ako krivá priamka. „Nie si tu na zoznamovanie. Padaj do vnútra!" Neostávalo mi nič iné. Keďže som mala zakázané ľahnúť si na posteľ, postavila som sa do stredu izby a plakala do dlaní. „Mal by si sa k nej, kurva, správať lepšie! Videl si jej líce?" Začula som. „A ty tu zas nie si pre to, aby si mi dával rady, do piče! Viem, čo mám robiť!" zakričal a počula som buchnutie dverí. Nevedela som kam ide, keďže som nemala odvahu otvoriť oči. „Prepáč." Z jeho hlasu nebola cítiť úprimnosť. Povedal to tak chladne. Neznášam prázdne slová. Otvorila som oči a uvidela ho tesne predomnou. Ruky som položila na jeho hruď a odstrčila ho. „Ja nepotrebujem tvoje ospravedlnenie!"

VOTE a komentár, čo si zatiaľ myslíte. :)