Keď vás opustí milovaná osoba vždy je to ťažké. Niektorých to dostane až na dno. A dá sa povedať, že to bol môj prípad. Niektorý hovoria, že je to koniec ich príbehu. Koniec plný sklamania, ale ja takýto koniec nechcem a nikdy som nechcela. Aj keď v srdci prevláda bolesť a sklamanie nemôže to vyhrať. Predsa každý môže spomínať aj na šťastné chvíle. A presne takto sa začal môj príbeh bolesťou a sklamaním. Mohla by som povedať, že môj príbeh sa začal koncom.
~~~~
Zrazu začal zvoniť budík nenávidím ten otravný zvuk. Ako sa hovorí čaká ma ďalší deň v pekle zvanom život. Konečne som sa rozhodla postaviť sa. Vykonala som rannú hygienu, obliekla sa, dala som si make-up. Momentálne moja cesta smerovala do kuchyne. "Emma konečne si tu. Mám na teba čakať večnosť?" Panebože toto je ako každé ráno tá istá scénka s časom ako vždy jeden by sa z toho zbláznil. "Jasné, jasné už sa to nestane." Uff, tento deň bude horší ako tie iné . Cez prázdniny sme sa stihli presťahovať z môjho milovaného Londýna do Ameriky. Toto bude môj deň v novej škole na, ktorý sa absolútne neteším, ale určite lepšie ako to keď som sa bála každý deň na ulici, že stretnem jeho. Je zaujímavé, že prešli už dva roky, ale stále k nemu cítim rovnakú nechuť a nenávisť. Ako je možné, že človeka, ktorého som kedysi tak milovala dokážem nenávidieť. "Emma pohni čo si zase taká unudená. Je to tvoj prvý deň nemôžeme zmeškať." Pomaly som sa vybrala do auta. Naozaj ja sa na novú školu neteším ani trochu. Povedala by som, že jediný človek čo sa nato teší je moja matka. "Čo Emm tešíš sa?" "Nie" odpovedala som jej skôr šeptom. " Čo si hovorila nepočula som.""Nič len to, že sa teším."Musela som prekrútiť očami myslím, že ma počula dobre. To len ona si nevie priznať, že je šťastná iba ona. "Priprav sa o chvíľu budeme pri škole tam nás čaká stretnutie z riaditeľom." Nervozita vo mne stúpala nedalo sa to vydržať. "A sme tu."
Vystúpili sme"Netvár sa tak a chovaj sa slušne nechcem, aby si hneď prvý deň urobila zlý dojem." Len som prikývla . " Dobrý deň ja som Pán Peterson" a natiahol ruku k mame a neskôr aj ku mne. "Takže tu je tvoj rozvrh pokiaľ viem nastupuješ do tretieho ročníka, dúfam, že sa ti bude naša škola páčiť. " "Nebojte sa zapáči sa jej tu." "Vybavil som, aby ju po škole previedli jej budúci spolužiaci, takže môžete ísť. Tu bude o ňu dobre postarané naša škola ma výborne výsledky a žiaci si tu spokojný." Bože tie otrepané frázy snáď povedia všade." "Ahoj Emm nech sa ti darí a nerob problémy." Potom som mala pekný výhľad na jej chrbát ako odchádza."Takže ja už budem musieť ísť choď pred hlavné dvere a tam ťa čakajú dvaja tvoji spolužiaci a prevedú ťa tu." A ukázal mi na nich prstom. Tak som sa vybrala za nimi. Počula som ako sa ten chalan rozpráva s ľuďmi okolo neho. Ten hlas mi bol povedomý, ale nevedela som si spomenúť odkiaľ. Zrazu sa otočil a nemohla som si spomenúť nato ako sa hovorí. Nie to nemôže byť on. Ale predsa musela som niečo. Môj výraz hovoril za všetko."Ashton?"
~~~
Thanks❤️
Katty
