Neuveriteľne ma bolelo čo som Emm povedal, ale musel som. Nikto neviem prečo s Ashley vždy nakoniec ostanem a tak je to dobre. Ale už teraz tuším, že Emm to budem musieť povedať . Chcel by som, aby tu teraz bola so mnou, ale predsa každý nemôže mať to čo chce. Chcel som jej povedať, že ju milujem, ale prísahy sa porušovať predsa nesmú. A s týmto som musel zaspávať s pomyslením, že nikdy nebudem mocť byť s ňou.
~~~
Pohľad Emm
Ráno mi zazvonil budík rýchlo som vstala. Dnes som sa zabudila celkom fit. Umyla som sa a potom som sa vybrala ku skrini. Mala som nervy z toho čo sa stane dnes v škole. Nakoniec som si vybrala sukňu a košelu pretože viem si predstaviť ako by matka okomentovala rifle. Obliekla som sa a k tomu som si rýchlo spravila make-up. Moje cesta potom smerovala rovno do kuchyne. Zobrala som si jablko a potom som sa pozrela na ladničku kde ma čakal lístoček od mamy
Musela som súrne odísť so práce, je mi to ľúto. Do vškoly budeš musieť ísť sama.
Ľúbim ťa.
-Mama-
Potom som si do tašky hodila fľašu s vodou a vybrala som sa do školy, ale keď som otvorila dvere čakalo ma nemilé prekvapenie. Už viem kto sú naši susedia. Ashley a jej rodina. Po chvíli civenia na ňu si ma všimla.
"Ahoj Emm nechceš zviesť " spýtala sa ma a milo sa na mňa usmiala a úsmev som som jej oplatila áno či nie váhala som ale rozhodla som sa pre...
"Áno" vyhŕkla som nevedno ako pritom to nie som mala na jazyku prišla som k nej a nastúpila si. Bola som nervózna preto som si celý čas poklepkávala s prstami o nohu.
"Nebuď nervózna na našej škole sa ti bude páčiť a poznáš predsa mňa a Ashtona a na nás sa môžeš kedy koľvek obrátiť" a obdarila ma ďalším úsmevom. Keď si to uvedomím prečo musí byť také úžasne dievča, a prečo musí mať práve Ashtona. Možno je to osud s ktorým by som sa mala vysporiadať, ale prečo je to tak ťažké
"No tak Emm úsmev nebude to tak zlé nič nieje tak tažké ako sa zdá" prečo musí byť tak milá? Touto vetou sa ma snažila ukľudniť, ale keď to zoberieme tak ako to je tak by ju asi nepotešilo vedieť, že najťažšiu vec co v živote mam je to, že milujem Ashtona. Jej Ashtona správne som si pomyslela jej a pomyslenie, že môj nebude ma trápi.
"Neboj sa som v pohode" aj ja som sa usmiala.
"Zapáči sa ti tu predstavím ti veľa ľudí určite ti budú sympaticky " a hodila na mňa ďalší z jej úsmevov.
"Vystupujeme sme tu" zrazu sa mi ozvalo v ušiach jej hlas, ktorý povedal slova po ktorých som dvojnásobne z nervóznila. Ona rýchlo vystúpila, ale ja som bola o dosť pomalšia. Keď som otvorila dvere videla som Ashtona na druhej strane parkoviska, ale keď zbadal Ashley šiel bližšie.
"Láska" zakričal na ňu šiel k nej a objal ju počula som to v ušiach tak zreteľne ako nikdy. Po líci sa mi skotúlala jedna neposlušná slza, ktorú som hneď zotrela.
"Pozri koho som priviezla." Povedala zrazu Ashley.
Pohľad Ashtona
Pozrel som sa okom hovorila zrazu som uvidel Emm videl som na nej určitú nervozitu a sklamanie a všimol som si aj tu slzu, ktorá sa po jej tváry skotúlala. Síce si myslí, že som na ňu zabudol, ale ani si nevie predstaviť ako ma každá jej slza bolí a hlavne tá, ktorá padne kvôli mne. Tváril som sa nezaujato a povedal som:
"Ani som si ťa nevšimol! Ty si tu celý čas?" a pri tom som na ňu hodil jeden zo svojich úškrnov.
"Predstav si, že hej" takúto odpoveď som nečakal. Zvrtla sa na päte a odkráčala do budovy školy.
"Mohol si byť milší teda mal si byť milší" pokarhala ma Ashley, ale hneď na to ma zase objala. Neuveriteľne ma zožieralo to čo som Emme povedal. Ale musel som raz to pochopí raz jej poviem prečo, ale dnes to určite nebude. V tom som počul zvonenie tak som sa pobral so vnútra spolu s Ashley. Prišli sme do triedy a pozrel som sa okolo, ale Emm tu ešte nebolo už by tu mohla byť trikrát za tu chvíľu čo odišla. V tom vošiel učiteľ a hneď za ním Emma ......
~~~
Taká nudnejšia časť, ale v ďalšej sa máte načo tešiť verte mi😈
Komentíky potešia budem rada za každý názor❤️ dobrý či zlý
Thanks❤️
Katty
