The Secret Agency [SK]

Oznam

V tuneli bol smrad. Ako zdochlina. A bola tu špina. Taďialto asi dlho nikto nešiel. Skoro som začala jačať. Stúpila som do rozkladajúceho sa potkana. Fuuuuuuuj. Už som bola na konci tunela.Zistila som to tak že som narazila hlavou do ťažkých kovových dverí. Pomaly som ich otvorila. Vošla som do dlhánskej chodby v ktorej boli konce tunelov. Označené farbami. Z každej farby ich bolo päť. Nataly nervózne stála pri červených a pozerala sa kedy vyleziem. Keď si ma všimla, rozbehla sa za mnou. Smrdela ako spálenina.
"Werra! Si v poriadku, myslela som si že sa nevrátiš!" tuho ma objala. Všimla som si že by aj plakala ale ja som jej pošepla.
"Naty, všetko je OK, len neplač, nemôžu vidieť našu slabosť" nenápadne som jej ukázala na skupinku zazerajúcich čiernych. Zrazu sa rozozvučal reprák.
" Skúškou ste prešli ,ale či úspešne, to sa dozviete až na ozname ktorý bude v hlavnej hale. Tí čo budú pod čiarov skúšku nespravili a môžu robiť opravnú. Ak neprejdú ani tou sú vyradení. Pre dnešok máte pokoj. Oznam bude o hodinu. Môžte ísť do svojich izieb."
Keď sme došli do izby, pustila som do sprchy prvú Naty. (predsalen smrdela viac než ja) Keď som si dala sprchu aj ja tak sme si ľahli do jednej posteli a prikrili sa perinou. Naty trvala na tom aby som jej vyrozprávala akú som mala skúšku. Ja som jej to rozprávala a hrala som jej ako som dala po papuli leopardovi a potom hadovi, aj to že bol elektrický som jej povedala. Potom som povedala o tom hnusnom tuneli a bol koniec. Nataly ma s úžasom sledovala a hovorila že ona by tam asi zomrela kebyže je tam ona. Teraz je na rade jej príbeh.
"No bola to skutočná skúška rozvahy. Z tunela som vošla na dlhú pláň. Nikde nikoho iba jeden domček tam stál. Išla som dnu so srdcom v krku. Nejaký reproduktor mi začal hovoriť. Že mám desať sekúnd na to aby som zachránila dôležitú správu ktora je v pravom rohu na stojane, lebo tam vybuchne bomba. Aj by som to bola spravila kebyže si nevšimnem tie dve detičky ktoré sedeli v ľavom rohu. Ani som nerozmýšlala a rozbehla som sa za deťmi keďže bomba bola v predu a deti a správa v zadných rohoch usúdila som že spravu to vymrští von. Takže keď som brala tie deti nenápadne som kopla do stojana ktorý som namierila na okno. S deťmi som vybehla von len tak tak a dom za mnou vybuchol. Správu to vymrštilo von oknom a ja som ju potom zobrala a otvoril sa mi tunel na lúke. Tie deti mi povedali že nech sa o nich nestarám, že skúškou som prešla. Tak som vyšla von aj so správou ktorú som neskôr odovzdala."dopovedalami.
Zmohla som sa iba na veľké WAU.
"A ako si vedela že správa sa pri výbuchu nezničí?" spýtala som sa jej.
"Bolo to v šatni na dverách- SPRÁVY SÚ NEZNIČITELNÉ IBA DEAKTIVOVATEĽNÉ."
A fakt ten malý lístoček som úplne prehliadla.
"Naty ty si génius" povedala som jej. Zasmiala sa.
"Poďme pozrieť čo je zajtra na pláne" navrhla Naty. Vytiahli sme lístočky a obidve sme mali napísané:
Deň 2.- Hľadanie indícií.