Bellatrix (Lestrange) Black - príbeh smrťožrútky (DOKONČENÉ)

10. Profesor prehovoril

Bella pomaly prišla až k tomu mužovi. On iba kývol, aby si dala masku dole, ihneď  tak urobila, nie preto, že sa ho bála, ale sálala z neho autorita a moc a to vždy Bella obdivovala.

„Bellatrix Black," zašepkal tak, aby to počula len ona a jemne ju pohladil po tvári. Bella tam stále v nemom úžase, keď je chladnými dlhými kostnatými prstami prešiel po hrudi pocítila niečo divné, ten pocit zatiaľ nepoznala, bolo to akési zvláštne vzrušenie.

Aura toho cudzinca  začala obklopovať aj ju, začala cítiť jeho moc ešte viac, na chvíľu prestala vnímať realitu, ocitla sa vo vlastnom svete, cítila ako jej žilami začína prúdiť mocná energia. Celé to však trvalo len niekoľko sekúnd. Cudzinec sa od Bellatrix vzdiali.

„Prečo ja!" vykríkla rozhorčene a v jej očiach sa blysol čistý hnev, ktorý sa v nej za posledné dni nahromadil.

„Presne pre toto," povedal s úsmevom neznámy. V zapätí sa pozrel na profesora, ktorý tam celý čas stál s kamennou tvárou, no v jeho očiach bolo vidieť, že má pred týmto mužom veľký rešpekt, ale svoj strach na sebe nechcel nechať znať. Bohužiaľ jeho oči prezrádzali viac, akoby sám chcel.

„Thimoty, žiadam ťa aby si Bellatrix všetko vysvetlil!" keď povedal Belline meno, na jeho perách sa zjavil nepatrný úsmev.

„Už by to mala vedieť," dodal tajomne.

„ Priatelia," neznámy nasmeroval svoju pozornosť konečne aj na ostatných, ktorí stáli v kruhu, „dva roky sa tu stretávame a pripravujeme sa na deň Dé," v jeho hlase bolo cítiť vzrušenie. 

 „A vďaka tej, ktorá sa k nám dnes pripojila sme k nemu o krôčik bližšie!"

Bellatrix sa zatiaľ presunula spať na svoje miesto v kruhu a taktiež si nasadila tú zvláštne zdobenú masku, keby tak neurobila, veľmi ľahko by v nej každý jeden čítal. Takto bolo vidieť len jej čierne oči, ktoré bažili po odpovediach. No jednému človeku stačil jediný pohľad na ňu a hneď ju mal celú prečítanú.

Samozrejme, že to bol Miktchell, desil ju, no vedela, že ju delí len pár minút a dozvie sa odpovede, Miktchell by si nedovolil nepočúvnuť toho muža. Nedovolila by si to ani ona sama a to nepatrila k tým, čo pravidlá dodržiavajú!

Minúty sa vliekli a ten neznámy stále hovoril, málo čomu rozumela, nebola ešte zasvätená do tajov tohto spoločenstva. No vedela, že ak vydrží veľa sa jej toho objasní. Neznámy nevyzeral, ako človek, ktorý má veľkú trpezlivosť a najmä je nerád, ak mu niekto oponuje, alebo ho prerušuje, možno aj preto vložil túto úlohu do rúk jej učiteľa obrany proti čiernej mágii.

Zdalo sa to neuveriteľné, ale neznámy konečne dohovoril, svoj monológ zakončil slovami: „Čoskoro sa opäť stretneme, ako býva zvykom dostanete znamenie!" povedal ľahostajne a odišiel, jeho čierny plášť vial za ním.

Bella vedela, že toho muža musí stretnúť čo najskôr, vnútorne to tak cítila.

Postupne začali ľudia z miestnosti odchádzať, no masky si nezložili. Bella bola nervózna z toho, že oni je identitu poznajú, ale ona tú ich nie. Na chvíľu zabudla na svoju túžbu po odpovediach a vykročila, aby ich nasledovala a zistila aspoň do akej fakulty patria. 

Už sa chystala vykročiť, keď na svojom ramene zacítila dotyk ruky, ani sa nemusela otáčať a vedela komu patrí.

„Bellatrix," na profesorovom hlase bolo počuť, že je omnoho pokojnejší, keď je tu hlavnou autoritou on, „myslel som si, že ťa zaujímajú isté skutočnosti," dodal a ukázal smerovom na veľké drevené dvere, ktorými von vychádzali aj ostatní. Ako miestnosť opúšťali mávol rukou a sviečky, ktoré poskytovali aspoň malý zdroj svetla zhasli.

Keď vyšli von Bellatrix bez slova nasledovala profesora a jeho novo nadobudnutú autoritu. Je pravda, že bol pre ňu stále jednou veľkou hádankou, no momentálne sa stal druhoradým, prvenstvo si momentálne držal neznámy z nočného stretnutia. A Bella sa bála, že jeho osoba bude ešte istý čas zahalená rúškom tajomna, Miktchell predsa nedostal pokyn, aby  jej povedal o neznámom, ale paradoxne aby jej povedal o nej samej.    

Chodby hradu boli ľudoprázdne a rovnako temné, ako keď nimi Bella šla sama. Cesta netrvala dlho a dostali sa až do súkromnej izby jej profesora, ktorú Bella už raz navštívila. 

Profesor kývol smerom na kreslo: „Urob si pohodlie," dodal s nádychom flegmatizmu.

Bellatrix sa posadila a prenikavo sa svojimi temnými očami dívala do tých profesorových. Boli tmavé, unavené a skrývali niečo, niečo čo Bellatrix chcela odhaliť.

 Bellatrix už otvárala ústa, že profesora vyzve, aby hovoril, no on začal hovoriť sám.

„Ak ti mám odhaliť tajomstvá tvojho života, musím načrieť aj do toho svojho," povedal veľmi potichu, takmer šeptom, pritom rukou urobil nepatrný pohyb a zapálil sviečku, ktorá bola položená na stolčeku vedľa nich.  

WAU! blížime sa ku 1ooo prečítaniam na mojej FF :) Mrte by ma zaujímali vaše názory a tiež aj, čo si myslíte, že sa ďalej bude diať :D... hlavnú kostru príbehu mám, ale pokojne sa môže stať, že ju ovplyvnia aj vaše komentáre!! :)

Čo sa jej Miktchell chystá povedať?

Prečo je ona tou výnimočnou?

Konečne prídu odpovede!!.. už v ďalšej časti :o)

Každý komentár a hviezdička poteší :)

Mischell :)