Bellatrix (Lestrange) Black - príbeh smrťožrútky (DOKONČENÉ)

16. Na hrane

Bellatrix utekala po chodbách plných jej spolužiakov, plných ľudí, ktorí ani len netušili, čo sa na tejto škole deje, žili si svoje bezstarostné životy a boli tak slobodní, takí čistí.

To sa o Belle nedalo povedať, ona bola spútaná nenávisťou, smútkom, láskou....

Emóciami, ktoré nepatrili k sebe, ale ona ich nedokázala ovládať nedokázala nič z toho čo sa v nej dialo poprieť. Po tvári jej stekali slzy, nedokázala ich zastaviť, míňala ľudí, čo poznala aj úplne neznáme tváre, ktoré sa na ňu neveriacky dívali, tá Bellatrix Blacková, ktorej sa bojí snáď každý plače?.... Nie to sa im muselo len zdať, neveriacky točili hlavami a obzerali sa Bellou trieliacou po chodbe.

Konečne Bella dorazila do slizolinskej klubovne, na nikoho sa nepozrela, vletela do izby, jej spolubývajúce ihneď pochopili, že by izbu mali opustiť a nechať Bellu samú.

 „Ako mi to mohol urobiť, on... ten, ktoré som milovala... ako?"

„Nebuď hlúpa," hovorila Bella sama sebe, „nie, že si ho milovala, ty ho stále miluješ, je úbohé, že sa s tým nevieš vyrovnať!"

Bellatrix nedokázala zastaviť príval sĺz...

„Takže ide len o hlúpu veštbu, nič preňho neznamenám a ani som nikdy neznamenala, som len hlúpe dievča, čo som si to myslela... Tom... a, a...ja.... 

Ako som na to mohla čo i len pomyslieť, veď je to hlúpe, on má úplne iné priority, čistá krv... a ja... ako som tomu mohla veriť, že.. že... preňho znamenám niečo viac, ako prostriedok na dosiahnutie cieľov, ako ako....

Bellatrix opäť prešla vlna hnevu, za ktorou nasledoval plač...

PUK!!!.. ozvalo sa z rohu miestnosti.. PUK,PUK!!.. ozvalo sa opäť z rovnakého miesta..

Bellu zaujalo, čo vydalo ten divný zvuk... v rohu miestnosti sa zjavil malý plamienok, horel veľmi nevýrazne ale postupne sa rozhorel...

Bella sa naň nechápavo pozerala a slzy jej stále stekali po tvári. Zrazu sa v ohníku začala formovať tvár, Bella tomu nemohla uveriť, ale tá tvár sa nápadne podobala Tomovi, slzy, ktoré vytekali z jej očí pridali na intenzite...

„Bellatrix, nemám veľa času, o desať minút pri Zakázanom lese, buď tam, prosím." Tomova tvár zmizla a plamienok zhasol.

Bella nevedela, čo má robiť, cítila v sebe obrovský smútok, no zároveň chcela Tomovi ublížiť, fyzicky aj psychicky, aby cítila aspoň trochu to, čo aj ona, aj keď premýšľala o tom, či má Tom ešte nejaké city a emócie, ak jej mohol urobiť toto...

Nakoniec zvedavosť a túžba vidieť ho vyhrala, áno ublížil jej, no cit k nemu vôbec nevyhasol.

Bella kráčala po takmer vyľudnených chodbách, za tie roky sa naučila, ako nepozorovane vykĺznuť z hradu. Zabudla si zobrať kabát, a tak ju striaslo ihneď, ako opustila kúzlami vyhrievané steny hradu a vkročila do chladnej januárovej noci. Keďže nesnažilo, stopy musela zahladiť pomocou kúzla. Bola už len pár metrov od lesa, keď zazrela postavu v kapucni, ako tam len meravo stojí a čaká, čaká práve na ňu.

„Bellatrix ja... ja som...." Tom vždy vedel, čo má povedať, dnes prvý krát ostal bez slov, jednoducho nedokázal vyjadriť, to čo cítil.

Dlho sa díval Bellatrix do očí, tá mu pohľad opätovala, Tom sa pomaly približoval k Belle, no stále bol ticho, stál od nej už len pár centimetrov, cítila jeho teplý dych na svojej premrznutej tvári, no on nezastal, stále sa približoval a zrazu sa stalo to, o čom snívala celý ten čas, jeho plné pery spočinuli na tých jej, výbuch energie nastal práve v ten moment, keď ich pery splynuli, sneh pod nimi ostal roztopený, celé to však trvalo sotva pár sekúnd, Bella sa od neho odtrhla.

„Tom... nie ja... nemôžem... celý ten čas, som čakala na takúto chvíľu, ale ty si to zničil... milujem ťa a ty to vieš, vieš to celý ten čas a len si sa so mnou hral!!!... milujem ťa no zároveň ťa nenávidím, chcem byť s tebou, ale keď si tu, mám potrebu ti ublížiť, zabodol si to mňa dýku a chceš liečiť ranu, no dýky je stále v nej a bolí to Tom, veľmi to bolí," povedala smutne Bella a zadívala sa na jasnú oblohu, na ktorej bolo zreteľne vidieť hviezdy.

„Čo mám urobiť... neviem milovať, nikto nikdy nemiloval mňa a ani ja som nikoho nemiloval, je to slabosť, slabosť, na ktorú môžem doplatiť, snažil som sa držať si od teba odstup, chcel som ťa len využiť, nebudem ti nič z toho tajiť, no nemôžem, nedá sa mi od teba držať ďalej, cítim túžbu byť pri tebe a ochraňovať ťa, nedokážem ani len pomyslieť na to, že by sa ti niečo stalo, že by ti niekto ublížil, že by si nebola Bellatrix," s bolesťou priam vykríkol Tom.

„Tom láska sa nedá naučiť, lásku musíš mať v sebe a to ty po tom všetko evidentne nemáš," Bella sa mu otočila chrbtom.

„Daj mi šancu," chytil Bellu nežne za ruku, vtedy nimi opäť prešiel prúd energie, no Bella sa mu vytrhla.

„Tom, ani nevieš, ako som túžila po tejto chvíli, ani netušíš, čo pre mňa znamenalo každé stretnutie s tebou, vlastne čo i len zmienka o tebe... ale ako si mohol, ako si mi to mohol urobiť, ako si mi to mohol tajiť po celý ten čas... ja nemôžem, choď preč Tom, zmizni z môjho života!" Belle to trhalo srdce , no rozbehla sa preč, smerom k hradu.

Tom tam ostal stáť, triaslo ním: „ÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!!!" zakričal, sneh na niekoľko metrov od neho sa roztopil, no Bella sa ani neobzrela, vedela, že jej neublíži a rovnako vedela, že by nedokázala zniesť ďalší pohľad na neho.

Tom zmizol v oblaku čierneho dymu, vločky, ktoré dopadli na miesto, kde predtým stál sa ihneď topili. No aj napriek tomuto faktu skutočná zima iba začínala....

WOHOUUU... tak som sa vrátila :D

a aj s ďalšiu kapčou :P

Ako vždy ma zaujímajú vaše názory, ktoré rada uvítam v komentároch:)

A votík tiež poteší :)

A keď už som pri tom fááákt ďakujem za 2300+ prečítaní :) to je úplne šupa!!! :)