Bellatrix (Lestrange) Black - príbeh smrťožrútky (DOKONČENÉ)

9. Tajomstvo skryté v žalároch

Bellatrix kráčala po temných chodbách, ktoré by v nejednom študentovi o takomto čase vzbudzovali strach. Ona sa nebála, tmy nie, jediné čoho sa kedy Bellatrix bála bolo to, že nezíska uznanie. No tma, pavúky či duchovia s ňou ani nepohli.

Odhodlane kráčala do útrob hradu, dostať sa do žalárov nebola také ľahké, akoby sa mohlo zdať. Síce slizolinská klubovňa nebola od nich ďaleko, no za tých pár dní sa tu Bella nevedela orientovať ešte dosť dobre. 

Po minútach blúdenia po opustených školských chodbách, ktoré sa Belle zdali ako večnosť, konečne našla vytúžený cieľ. Za dverami, na ktoré bolo sotva vidieť sa ozývali hlasy, Bella v tejto časti hradu ešte nebola, popravde ani nevedela, ako sa jej podarilo nájsť to správne miesto, viedla ju len jej vnútorná intuícia.

Ako sa Bella blížila k dverám, tak sa zvedavosť, ktorá ňou lomcovala dala priam krájať, no jej tvár nedala na sebe nič znať, pomaly sa blížila, už bola len pár krokov od dverí, hlasy počula už zreteľne.

Už sa chystala dvere otvoriť, keď tu ich otvoril niekto z opačnej strany.

„Ach, Bella bál som sa, že nedorazíš," s úsmevom povedal človek v maske, ktorý jej otvoril dvere.

Bella v ňom ihneď podľa hlasu spoznala Zaka.

„Ocenila by som keby si ma nevolal Bella, moje celé meno znie Bellatrix, tak ho láskavo používaj!" vykríkla Bellatrix okamžite.

Zachari na to nič nepovedal a iba kývol na Bellu, aby ho nasledovala, tá chvíľu váhala, ale napokon sa pobrala za ním.

Prešli cez dvere, ktoré boli zakryté zamatovo červenou plachtou, za nimi sa Belle naskytol pohľad na zvláštnu scenériu.

V strede miestnosti, do ktorej vošli sa na zemi nachádzal obrovský slizolinský erb, okolo ktorého stálo 10 postáv v čiernych plášťoch a maskách.

Každá z masiek bola iná, mala na sebe iný zložitý systém čiar, bolo jasné, že každá maska niečo symbolizuje, a že nie sú postavení náhodne.

Túto zvláštnu scenériu osvetľovalo len niekoľko sviečok a viditeľnosť v miestnosti nebola práve najlepšia.

Bellatrix sa snažila pochopiť, o čo tu ide a úpenlivo rozmýšľala. Zachari sa medzitým postavil do kruhu k ostatným a čakal.

Bellatrix nikdy neoplývala veľkou trpezlivosťou, a keď sa niekoľko minúť nič nedialo, jej výbušná povaha to nevydržala: „Tak povie mi už konečne niekto čo sa deje!"

„Bál som sa, že tu budeš len tak stáť Bellatrix," zaznelo z rohu miestnosti. Postava, ktorej hlas patril sa nesnažila skryť svoju totožnosť, nebojácne vykročila smerom k Belle, nebol to niekto iný, ako profesor Miktchell. Síce mal na sebe rovnaký čierny plášť, ako všetky postavy v kruhu, ale tvár sa nesnažil maskovať.

"Bellatrix, pripojíš sa k nám všakže," povedal s úsmevom profesor, ktorý v rukách držal masku, ktorú evidentne chcel dať Belle.

„Prečo by som to robila?" povedala prekvapene a zároveň nahnevane Bella.

„Si na to predurčená, už od svojho narodenia drahá Bellarix," s týmito slovami jej do rúk strčil masku.

Bellatrix mimovoľne zamierila na posledné voľné miesto v kruhu: „Ja chcem vedieť, o čo ide!" bola už priam nepríčetná, nenávidela, keď nedostala to čo chcela a ani keď musela čakať.

„Hneď ti všetko objasním," začal profesor, Bella medzitým sledovala ostatných v kruhu, neboli ničím zvláštni, niektorí nižší, niektorí vyšší, chalani aj dievčatá, niektorí mali dlhé vlasy, iní krátke. Bella sa snažila zistiť, kto sú ostatní maskovaní v kruhu, no vôbec sa jej to nedarilo. 

Zrazu sa rozrazili dvere a dnu vošiel muž, ktorý sa sebou priniesol moc, charizmu a silu, ktorá donútila každého, aby sa poklonil, len Bella ostala stáť vzpriamene, jediné čo stihla urobiť bolo to, že si nasadila masku, opäť jej to poradila jej intuícia.

Očami hľadala profesora Miktchella, našla ho, ten sa jej snažil naznačiť, aby sa poklonila. Priečilo sa jej to no v jeho očiach videla obrovskú prosbu a intuícia sa opäť ozývala.

Celé to trvalo príliš dlho, Bella si muža začala obzerať, okrem tej ohromnej sily, ktorú z neho bolo cítiť bol aj veľmi atraktívny, mal dlhšie čierne vlasy, ostré rysy, plné pery a orieškovo hnedé oči podobné tým jej.

No bol od nej straší, nie oveľa, lebo na druhej strane pôsobil mladšie ako profesor Miktchell, ktorý mal z tohto muža evidentne strach a ak to nebol strach, tak rešpekt určite.

Bellu zo zamyslenia vytrhol hlas, patril tomu mužovi, bol hlboký a trochu sípavý: „Poď sem!" zakričal.

Bella sa radšej vydala smerom k nemu, no ešte predtým stihla zachytiť zdesenie v očiach jej profesora.

Tak po dlhom čase je tu nová kapitola :D... ja viem bola som lenivé prasco :D.. ale už chcem každý týždeň pridať aspoň jednu kapitolu :)

Inak komentáre, hodnotenie a prípadne zdieľanie isto poteší :o)