Ako som so zavretými očami počúvala hudbu, ihneď som zaspala. Cítila som ako sa autobus hýbe zatáčkami sem a tam až nakoniec ma striaslo. Otvorila som oči a obzrela som sa. V autobuse bolo prázdno. Nevidela som tam nikoho a ani šoféra sediaceho za volantom. Vstala som a vyšla z autobusu.
"Čo to dopekla..„ obzerám sa po okolí až si v diaľke všimnem učupenú postavu pri strome. Ladne ku nej podídem a dotknem sa jej. Však keď sa na mňa otočí, začnem vrieskať.
"Allison!„ slzy sa mi kotúľali po tvári až dopadli na zem. Videla som jej mŕtvolu a keď som sa otočila, niečo ma buchlo. V tom som sa prebrala. Celá som sa dychtivo pozerala sem a tam. Slúchadlá som hodila do tašky. Všetko bolo v normále. Všetci sedeli v autobuse, len ja som sedela celá prepotená.
"Bol to len sen..„ zapozerám sa z okna. No, keď si všimne z diaľky Beacon Hills, vstanem a s kufrom podídem ku dverám. Držím sa a čakám kým sa konečne otvoria dvere. Keď sa otvoria, vyjdem von s kufrom a pozriem sa na svoje hodinky.
"Už som tu..„ pousmejem sa a začnem kráčať po rovnej uličke stále vpred. Všímam si okolie a mierne sa usmievam.
"Starý domov..„ stále si to vykračujem uličkami, až kým nedorazím do cieľa. "Tak..„ nadýchnem sa a vydýchnem. Ťahajúc za sebou svoj kufor si to namierim ku dverám, na ktoré zaklopem a čakám. V tom mi otvorí osoba, ktorú som nevidela od mala. Sledujem ju a nakoniec prehovorím.
"Otec?„ pozriem na neho a ihneď ho objímem. Vyroním slzy šťastia a i smútku.
"Emily..„ šepne mi a hladí ma po chrbte. Odtiahne sa a kufor mi položí na chodbu. Ja zavriem dvere a pozriem sa na neho.
"Si podobná Allison..„ obzrie si ma.
"Sme dvojčatá, čo čakáš.„ zasmejem sa a on sa zasmeje so mnou.
"Hore máš izbu..„ povie mi a odíde preč.
Ja sa vyberiem so svojim kufrom smerom do izby. Pohnem kľučkou a vojdem dnu. Obzriem sa a sadnem na posteľ. Začnem s prstom prechádzať po perine a obzerať sa všade možne. Konečne sa cítim doma. Nie že by som sa tam doma necítila ale predsa skutočný domov je niečo lepšie. Mala som i blbé myšlienky, predsa musím zajtra do školy. Čo si o mne pomyslia? Čo keď ma budú odcudzovať. Čo keď ma budú brávať ako Allison? Všetky tieto myšlienky mi prechádzali hlavou. Z premýšľania ma preruší klopanie na moje dvere. Vojde nimi otec a sadne si vedľa mňa.
"Tak rád ťa vidím..„ usmeje sa na mňa.
"Aj ja. Nevieš si ani predstaviť aké to je..„ vzdychnem.
"Ver mi že viem.„ povie mi. Ja len vzdychnem. "Choď si pospať, určite si dosť unavená z tej dlhej cesty.„ povie mu a pohladí ma po pleci.
"To som. Idem si vážne ľahnúť. Ale ako budú na mňa zajtra reagovať? Mám strach..„ priznám.
"Nemaj strach, tým to horšíš. Buď taká aká hlavne si a teraz do postele a dobrú..„ dá mi pusu na líce a odíde z izby preč.
"Dobrú..„ šepnem a oblečiem sa do pyžama. Ľahnem si do postele a zavriem svoje oči, pomaly zaspávam..
