Už sa stmievalo a ja som sa chystala na zápas. Vybrala som si svetrík s nohavicami a ihneď som sa obliekla. Na nožičky som si obula poločižmy a na vrch bundičku. Na svoje pery som dala jemný rúž a vykročila som z domu na ihrisko, kde sa to má začať. Kráčala som vpred a rozhliadla sa po okolí, všimla som si v lese niečo divné svietiť, ale neprikladala som k tomu veľkú pozornosť, tak som to odignorovala a šla ďalej. Nakoniec som tam došla a sadla na tribúnu. Vedľa mňa sedelo ryšavo vlasté dievča, nepoznala som ju. Ona sa na mňa pozrela a vyvalila oči.
"Allison?„ jemne do mňa štuchla a ihneď ma objala. "Ty žiješ. Ako?„ na jej tvári vidno šťastie.
Prekvapene na ňu pozriem a odtiahnem sa. "Smiem vedieť tvoje meno?„ spýtam sa jej.
"Lydia. Lydia Martin.„ sleduje ju.
"Ty si bola najlepšia kamarátka Allison, že?„ spýtam sa jej. "Ja som jej dvojča, Emily.„ natiahnem k nej svoju ruku.
"Tak, ona je..„ vzdychne a potrasie s jej rukou. "Nevravela mi o tebe..„ povie.
"Nechcela. Vraj sa to dozviete časom. Písali sme si a volali, ale nemohla som prísť. Lydia, musíš si dať pozor..„ poviem jej. "Ber ma ako kamarátku, dobre? Teda, ak chceš..„
"Prečo by som nechcela? Allison bola ako moja sestra, som rada že Allison má dvojča.„ pousmeje sa na mňa a objíme ma.
Ja sa usmejem a objatie jej opätujem, nakoniec ju pustím, pretože započujem nejaký ten zvuk. Nervózne sa obzriem až si všimnem Stilesa, ako kráča ku mne.
"Ty si prišla.„ usmeje sa na mňa. "Stavme sa.. Keď dám gól, dáš mi pusu na líce. A druhý tak aj druhú.„ vyplazí na mňa jazyk. "Platí?„ pozrie na Lydiu ale odvráti od nej zrak na Emily.
"Platí!„ potrasiem s jeho rukou a nakoniec ju pustím. Sledujem ho ako na mňa žmurkne a odíde na ihrisko. Zápas začal a ja ich sledujem.
"Tak čo, dá gól podľa teba?„ spýta sa ma Lydiu, medzitým ako sleduje zápas.
"Ani neviem, nechám sa prekvapiť.„ pousmejem sa a hľadím na jediného hráča s číslom 24 a to je Stiles.
Lydia si toho všimne a drgne do mňa. "Tebe sa páči, že? Nie je škaredý..„ prizná.
Ja na ňu pozriem a vzdychnem. "Č-čo?„ zakokcem. "Mne a páči? Možno..„ jemne sčervenám.
"Vidno ti to na očiach.„ podotkne a usmeje sa.
Stiles kľučkuje medzi ostatnými hráčmi a čo nedá? Gól. Všetci šialene vrieskajú a tlieskajú.
Jediný kto za tento zápas dá niekoľko gólov je Stiles a Scott.
"Sakra...„ šepnem a pozriem na Stilesa, ktorý na mňa žmurkne.
Lydia sa zaškerí. "Prehrala si stávku.„ drgne ma jemne do ramena.
Ja vstanem a vybehnem na ihrisko, pričom sa na náskaždí pozerá. Podídem ku Stilesovi, chytím ho okolo krku a pobozkám ho, nie na líce ale na jeho pery. On sa na mňa prekvapene pozrie a zostane mu tam jemný rúž. Ja jemne sčervenám. Sledujem okolie ako na mňa civia s otvorenými ústami, sú prekvapení lebo Stilesa so žiadnym dievčaťom ani nevideli.
On na mňa civí a ja mu šepnem do uška. "Keď si bol tak šikovný..„ pousmejem sa. "Musím ísť. Ahoj..„ usmeje sa na neho a Scott tiež civí. Odbehnem preč smerom domov.
"A-a-ahoj..„ zakokce a hľadí na Emily s otvorenými ústami dokorán.
Dobehnem domov a bez slova schmatnem luk s tulcom, ktorý je plný s pár šípmi. "Ide sa trénovať..„ šepnem pre seba a vybehnem do lesa. Je to síce nebezpečné večer behať po lese ale mne to bolo jedno. Natiahla som šíp a vystrelila do stromu, netrafila som sa.
"Sakra..„ natiahnem bez slova ďalší šíp a vystrelím, ten už trafím presne do stredu stromu.
"Pekná práca..„ ozve sa hlas za mnou.
