nudný život školáčky

geografia

4. hodina začala. Geografia. no konečne. už dva týždne nebola. geografia je môj obľúbený predmet. toto je asi jediný predmet na ktorom dávam pozor a nečmáram si do zošita. zrazu sa otvoria dvere a dnu vojdu týždenníci. potom vidím veľkú mapu a spoza nej vykukne učka. tá mapa je väčšia než ona. teda, niežeby bola malá, ale tá mapa je strašne veľká. kým týždenníci zavesia mapu na tabuľu, učka si sadne na lavicu a požičia si zošit od Kaji.- mali sme nejakú domácu?- spýta sa učka načo všetci odpovieme -nie, vôbec nie, to asi v áčke alebo v béčke ste dali- aj ja tvrdím že sme nemali, hoci sme mali a ja ju mám urobenú, ale napríklad Bea ani Táňa ju nemajú takže čuším. s Beou, mojou BFF sa poznáme od dvoch rokov. spolu sme sa hrali na pieskovisku :D a chodili spolu do škôlky. tento rok sa mi konečne podarilo sedieť s ňou. chceli sme spolu sedieť už v prvom ročníku, no nikdy nám to nevyšlo. vždy nás rozsadila chlapec-dievča. Táňa prišla len tento rok, no ukázalo sa že je tiež veľmi dobrá kamoška. dnes si preberieme Keňu, vytrhol ma z myšlienok učkin hlas.  poslušne si vyberiem učebnicu. otvorte si učebnice na strane 69. vedela som že ideme čítať. začne čítať Kaja, prvý odstavec. keď dočítame, učiteľka povie ,,napíšeme si čosi o Keni,, a začne diktovať. hneď po druhej vete s Beou dostaneme záchvat smiechu. tú vetu zopakovala najmenej 8-krát. väčšinou počas toho ako diktuje ,,čosi,, spolužiaci medzi sebou stávkujú koľkokrát to ešte zopakuje. Bea tvrdí že ešte raz. ja že dvakrát. nakoniec som vyhrala. všetci sa zvíjajú od smiechu, ale učka si to nevšíma. pokračuje v diktovaní ,,čosi o Keni,,. pripomenie že tam rastú baobaby, načo sa s Táňou rozrehoceme. raz totiž povedala, že na baobabe rastú kakaové bôby. učka nás napomenie, že máme byť ticho. lenže jej sa hovorí, to sa nedá prestať sa smiať... ďalší záchvat dostaneme keď učka povie že Keňa sa nachádza na východe Afriky v teplom podnebnom pásme. tu som zas ja v piatom ročníku pri odpovedi povedala že najväčšia tundra je na východe Afriky. asi po 6 minútach učka vzdá márnu snahu nás utíšiť a dodiktovať ,,čosi,,. rehoceme sa ako zmyslov zbavení. učka sedí na kraji lavice, pobavene nás pozoruje a pýta sa Táni čo je nám také neskutočne smiešne. Táňa sa pokúša vysloviť aspoň jedno slovo ale tak sa natriasa že to nedokáže. to ju ešte viac rozosmeje a nás tiež. Keňa očividne počká do ďalšej hodiny lebo bolo by zbytočné nám teraz niečo vysvetľovať. Už sa smeje aj učka, ale nie z toho z čoho my, ale z nás. takto to pokračovalo ešte 4 minúty kým nezazvonilo. potom učka zobrala mapu, týždenníci ju zviazali a odišla. no my sa stále rehoceme.