nudný život školáčky

park (na strome)

crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrn! zazvonilo na koniec poslednej hodiny a žiaci sa vyrojili na chodbu. pokúšam sa nejako prepchať pomedzi tú tlačenicu a pohľadom hľadám Táňu a Beu. zadívam sa na koniec chodby pretože som zbadala ryšavú hlavu. to bude asi Táňa. idem do protismeru a zrazu zhučím na zem. z tašky sa mi vysypú učebnice a vzápätí ma prevalcuje ďalšia hŕstka žiakov. zúfalo sa snažím pozbierať učebnice a napchať ich do tašky. natiahnem sa po ďalšiu, ale nie je tam. zdvihnem hlavu a vidím Matúša, ako mi podáva zvyšné učebnice. Ď Ď Ďakujem, vykokcem a utekám za Táňou. tá schmatne tašku a spolu ideme ku jedálni. čakám Ťa tu, a švihni si! pripomeniem Táni a tá sa už postavila do radu za Beu. ja si zložím tašku vedľa schodov a opriem sa o plot. čakám tu Táňu a Beu a potom pôjdeme do parku. ja nechodím na obedy do jedálne. čakám ešte asi 5 minút a otvoria sa dvere a v nich sa objaví Táňa a Bea. zase ste nahádzali druhé jedlo do polievky? spýtam sa ale skôr to nevyznelo ako otázka. jasné že to urobili. tak rýchlo sa predsa nedá najesť, a odniesť plné taniere im učky nedovolia. ideme do parku, kúsok od školy. dvere jedálne sa znovu otvoria a vyjde Kaja, Miša, Lukáš, David a Matúš. idete do parku? spýtajú sa. hej, zvoláme jednohlasne. s Beou a Táňou ideme dopredu, ideme ešte na nanuky. ja a Bea si vyberieme Ruskú zmrzlinu, a Táňa Twistera. obídeme naružovo rozkvitnutú sakuru a zabočíme za garáže do parku. cestou okmášeme orgován a zastrčíme si ho do vlasov. ostatní sú už v parku. zhodíme tašku na lavičky a ideme k nim na trampolínu a na hojdu. s Beou sa hojdáme tak, že až nadskakujem. Táňa skáče na trampolíne a jej ryšavé vlnité vlasy jej vejú vo vetre. asi tak po trištvrte hodine zostaneme v parku len ja, Miša, Matúš a Lukáš. podídeme do stromovej časti parku, pretože trampolína a hojda nás už nudí. po jednom vylezieme na strom a usadíme sa v časti kde sa kmeň rozkonáruje a s veľkou dávkou fantázie pripomína kreslo. Miša ma oblieza a chce sa dostať nado mňa. cestou zlomí asi tri konáre. -šak Mišaaaaaaaaaaaaaaa!- skričia chalani. -no čo jeeeee?!- odsekne akoby ju to prekvapilo. -ta nič len to že si ****- odpovedia a rozrehocú sa ako furt. -taka jak vy- bleskurýchle sa ohradí Miša. nasledujúca hádka by sa dala napísať asi takto: ************************************************************************************************

*********************************************************

**************

dobre stačí. ukončia hádku obidve strany keď si všimnú ako sa tam zvíjam od smiechu. vzápätí Miša navrhne challenge že do konca základky si nepovedia jedinú nadávku. Lukáš s matúšom uzatvárajú stávky že koľko vydrží Miša. dala svoj životný rekord a to 2 minúty :D . tak som im navrhla nech si nadávky nahrádzajú nevinnými slovami ako to robím ja s  mojím bratom Tomášom. aj keď to je možno detinské, ale je to sranda. ako sa Tomáš čertí keď mu poviem brokolica, a snaží sa vymyslieť ešte niečo horšie ako špenát :D.  v živote som sa toľko nesmiala ako dnes. nakoniec to skončilo asi takto: ty lienka daj mi pokoj a choď domov! ty rožok s maslom ty máš čo hovoriť! šak sa uvedom ty hviezdička!