Je to pravda

49 5 1
                                    

Áno zamilovala som sa, nikdy by som si to nemyslela ale je to pravda. Keď som s ňou je to ako keby som lietala, nevnímala som čas a ani môj hrozný život. S ňou som sa cítila byť voľná, lenže ako jej to poviem veľmi dobré viem že ona sa do mňa zamilovala už dávno ale ja som jej dala značne najavo že spolu nikdy nebudeme a zrazu jej chcem povedať pravý opak.

"Stalo sa ti niečo?" Opýtala sa ma potom ako zbadala že jej hypnotyzujem nohy. Ja som sa prebudila zo snívania a odpovedala som jej že sa nič nedeje len som sa zamyslela. Pozrela som sa na mobil na ktorom bol čas 17:38. Ani som si neuvedomila ako uplynul čas strávený s ňou. S tou najkrajšou na svete. Musela som ísť domov tak som sa rozlúčila a šla. Celú cestu domov som len rozmýšľala nad tým ako ma priťahuje jej zvodná vôňa a to ako stále nosí krátke nohavice len aby jej bolo vidno jej krásne nohy. Vedela ako má provokovať chlapcov a aj dievčatá. Nikdy by som nepovedala že sa zamilujem vôbec do nejakého človeka pretože som bola pevne presvedčená že lepšie bude keď budem sama a budem mať len kamarátov. No situácie v živote sa menia, hlavne táto.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Doma som sa veľmi nudila aj s rodičmi a mladším bratom. Tak som navrhla kempovanie. Rodičia súhlasili, opýtala som sa ich či by nemohla ísť aj Viki, povedali že ak budú súhlasiť jej rodičia tak im to vadiť nebude. Okamžite som napísala Viki a ona sa opýtala rodičov. Súhlasili.
Tak sme sa všetci pobalili a s naším karavanom sme prišli po Viki. Bolo len 8 hodín ráno no pre mňa to bolo ešte skoro ráno.

Po 2 hodinovej jazde s mojím bratom v jednej miestnosti som sa nevedela dočkať kedy konečne vypadnem z tohto "väzenia." Konečne sme prišli na miesto a začali sme sa dohadovať ako budeme spať. Ja spím v karavane s Viki a rodičia spia spolu s bratom v stane, veľmi sme sa potešili. Ešte predtým ako sme išli spať pripravili sme všetko na grilovanie. Viki rezala zeleninu, neustále som sa na ňu usmievala. Keď bolo konečne všetko pripravené začali sme jesť. Je tak sladká keď papá. Po večeri sme sa mohli ísť ešte trochu prejsť. Prišli sme na lúku kde bolo vidno more hviezd na oblohe. Bolo to neskutočne krásne. Viki sa pozerala na oblohu keď som sa odvážila urobiť niečo čo by ma ešte pred pár mesiacmi nenapadlo. Pomaly som jej chytila ruku. Ona sa otočila a pozrela sa na mňa s jemným úsmevom.

Takto sme sa na seba pozerali asi 5 minút a potom...

Môj Život, Moje Rozhodnutie Onde histórias criam vida. Descubra agora