Možno áno možno nie

63 2 0
                                    

Prišla som domov, položila si tašku na zem vedľa postele vošla do kúpeľne a zobrala žiletku. Ja viem že nieje správne sa rezať ale ten pocit keď si vybijete svoj smútok na vlastnej koži bol neodolateľný. Pomaly som zatlačila na hrot a jemne s ním pohla dozadu a dopredu, v tom niekto zazvonil u dverí. Vstala som položila žiletku ktorá bola od krvi do umývadla a šla som otvoriť, bola tam moja kamarátka Viki, dlho sme sa spolu nebavili pretože sme sa pohádali odvtedy čo sa mi priznala že ma miluje. Nemám nič proti tomu ak je niekto na dievčatá alebo na chlapcov.

Všimla si moju ruku ktorá bola celá od krvi. Postavila som sa do dverí aby nemohla prejsť "nechaj ma ti to aspoň ošetriť" povedala tým jej sladkým hlasom. Odstúpila som aby mohla vojsť. Vošla do kúpeľne aby zobrala lekárničku, vybrala obväz a zaviazala mi ranu. "Dakujem" odsekla som a pozrela sa do jej chladných očí. Odvtedy čo sa mi priznala mala v očiach stále len smútok, zlosť a chlad, bolo mi zle keď som ju takto videla aj napriek tým všetkým komplikáciám som ju mala rada ako svoju najlepšiu kamarátku.

Stáli sme v strede obývačky a asi 10 minút sme si hľadeli do očí, po tej chvíli som sa jej spýtala či nechce čaj alebo niečo iné. "Len vodu" odpovedala zo smutným hlasom a sadla si na gauč. Napustila som vlažnú vodu a podala jej pohár. V miestnosti vládlo ticho, bolo počuť len tikanie ručičiek na hodinách. Zrazu som sa jej hodila okolo krku a zašepkala jej do ucha "nechcem sa ti už vyhýbať" zo slzami v očiach som čakala čo odpovie. "Ani ja tebe" a začala ma objímať, po dlhej dobe som zacítila jej lásku ku mne. V tom sa otvorili dvere a dovnútra vstúpili moji rodičia, odtiahli sme sa od seba a obe sme si utreli slzy z očí.

"Ahoj Hanah!" Pozdravili ma obaja. Mali veľké tašky z nákupu preto som prekročila opierku gauča a šla im pomôcť. Viki tam len sedela a čakala kým prídem k nej no nakoniec sa rozlúčila a odišla. Mama sa opýtala či sa niečo stalo ja som jej odpovedala že sme zase najlepšie kamarátky, veľmi sa potešila pretože videla ako mi je zle a tiež aj tie jazvy na mojich rukách.

Môj Život, Moje Rozhodnutie Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang