Pod zorou hviezd (HPFF Next Generation)

10. Č A S Ť - Čo? 1/3

"Dobre ráno!" pozdravila som Pottrika. Bol strapatý a kruhy okolo oči mu svietili na niekoľko metrov.  

"Mhm." zahmkal a ja som len pretočila očami. Pokoj Acidalia, pamätaj na svoj plán. Dýchaj zhlboka a mysli na niečo pekné. Unavene som si pretrela oči a prisadla som si k Pottrikovi. 

,,Koľko si myslíš, že to bude ešte trvať?" spýtala som sa na otázku, ktorá mi už dlho chodila po rozume.

,,To by som chcel vedieť aj ja. Okrem "strechy" nad hlavou nemáme nič. Ani vodu, ani jedlo a dokonca ani čisté oblečenie. Ešte šťastie, že sme sa prezliekli v tom domčeku. Neviem si predstaviť, že by si tu pobehovala v tej mega sukni." zasmial sa Pottrik a pri slove strecha naznačil úvodzovky. Musím uznať, že mal pravdu. Ani ja by som si nedokázala prestaviť seba v tej napodobnenine oblečenia. 

,,Tá teta nám mohla povedať, že tu budeme dlhšie a mali by sme si zobrať veľa vecí na pitie a jedenie." zamyslela som sa nahlas a Pottrik len súhlasne prikyvoval. Bolo na ňom vidieť, že moc nevníma a preto som mlčala.

,,Ideme?" opýtal sa po chvíli ticha. Naďalej bez slov som len prikývla.

,,Ako ťa dnes vidím tak si sa moc nevyspal, čo?" prelomila som ticho. Už by som to asi dlhšie nevydržala. Mám to po mame aj ona má ustavične otvorené ústa a stále z nich niečo ide. 

,,No to teda." zamračil sa. ,,Odkedy sme tu, tak ty spíš na posteli a ja musím na tej pohovke." tváril sa ako zbité šteňa. 

,,Dnes ťa výnimočné pustím do postele, čo ty na to?" vyšla som zo stanu. 

,,Super nápad, Ethanová." rukou si vošiel do tmavých vlasoch. 

,,Ja viem." zasmiala som sa.  

,,Ty vieš asi všetko." odpovedal a začal skladať stan. 

  ,,Veď aby nie." kľakla som si a čakala som na neho. 

,,Že teba chcel múdry klobúk zaradiť do bystrohlavu?" otočil sa na mňa. 

,,Samozrejme, že hej." chechtala som sa. Po pár minútach mal Pottrík stan zložený. Vybrali sme sa teda rovno. Bola som hrozne smädná. Pomaly som ani nevládala. 

,,Koľko kilometrov sme už prešli?" spýtala som sa unudene.

,,Myslíš od rána? Neviem, ale typujem to na takých päťdesiat metrov. Plus, mínus." uškrnul sa. Ja som si povzdychla. Mám taký pocit, že si povzdychnem asi milión krát za deň. 

,,Myslím od tej búdy." vyplazila som na neho jazyk. On sa veselo rozosmial. 

,,Približne 50 kilometrov. Ideme už 5 dní, takže to počítam 10 km na deň. Je to málo, ale za týchto podmienok sa ani nečudujem." vysvetľoval Pottrík. Ja som chápavo kývala hlavou. 

,,Ja chcem byť naspäť v Rokforte. Myslíš, že nás hľadajú?" opýtala som sa ho nádejne. 

,,Netuším. Ale myslím, že skôr áno, ako nie." povzbudivo sa usmial. Nechcelo sa mi veriť, že už sme tu vyše týždňa. 

,,Zdá sa mi, že tu čas ide omnoho rýchlejšie." vyslovila som svoju myšlienku nahlas. 

,,Občas aj mne. Ale stále nechápem, ako môžeme byť obaja ešte živý." hovoril celkom dramaticky. 

,,Ani ja nechápem, že ako je možné, že som ťa ešte nezabila." tvárila som sa veľmi pochmúrne. Pravda je, ale iná. Nevedela by som, čo robiť, keby že tu ten somár nie je. V mnohých situáciach by som bola už dávno stratená. Možno by som už ležala uprostred púšte mŕtva. 

,,Je neuveriteľné, čo sme za takú krátku dobu zažili." usmial sa Pottrík. Pravdepodobne rozmýšľal nad podobnými vecami ako ja. 

,,To teda. Nechcem ani len vedieť, čo nás ešte čaká." povedala som trošičku pochmúrne. Možno je toto celé nejaká skúška a niekto nás monitoruje. Určite ten niekto chce vedieť aké dlhé intervaly sú medzi našimi hádkami. Určite je to tak. 

,,Tento rok som sa tak veľmi tešil na metlobal. Mal som byť kapitán. Bolo by to tak super." básnil Pottrík. Neuveríte, ale aj ja som sa tešila na metlobal. Hrávala som ako strážca. 

,,Aj ja. Dúfala som, že tento rok pôjdem znova do týmu. Keď som sa dozvedela, že si kapitán, moje predpoklady sa zmenšili najmenej o 50%." smiala som sa. 

,,Síce vzťah medzi nami je aký je, ale si jeden z najlepších strážcov, čo u nás na Rokforte je." Pottrík mi zložil poklonu. Mne sa hádam sníva. 

,,Ďakujem." zapýrila som sa. Musela som, ale uznať, že Pottrík bol skvelý stíhač. 

,,Myslím, že Al mi cez prázdniny hovoril, že by tento rok chcel skúsiť konkurz na strážcu." uškrnul sa Pottrík. Ja som sa zamračila. To by mi Al hádam nespravil.

,,Robíš si srandu, však?" zamračila som sa. Albus bol skvelý odrážač. 

,,Uh, hej robím. Ale keby si sa videla," začal sa hlasne smiať a ja som sa zamračila ešte viac, 

,,Magor." bachla som ho do ramena. On zastal a vystrašene sa pozeral pred seba.

,,Tentokrát ma nenachytáš." uškrnula som sa pre tento raz ja. 

,,Toto nie je žiaden chyták." zamumlal. Rýchlo som sa pozrela pred seba a zistila som, že Pottrík naozaj nežartuje. Od ľaku som mu skočila do náručia. Nakoniec som si to však rozmyslela a zišla som dole. 

2 metre dlhý, zeleno žltý had si to k nám pomaly šinul. Vyzeral veľmi hrôzostrašne. S Pottríkom si sme si vymenili zhrozené pohľady. 

,,Čo budeme robiť?" povedali sme obaja naraz. Za normálnych okolnosti by som sa začala smiať, ale teraz to neprichádzalo to úvahy. "Bežme." rozbehli sme sa do boku. 

Dvíhala som nohy, ako mi len stačili. Had sa však plazil veľmi rýchlo. Za tento pobyt si tak vylepším kondičku. Napadali ma samé sprostosti. Od svojho rozumu som čakala rozumné a nie, že bude myslieť na takéto somariny.

Po ďalších 100 metoch som sa vzdala. Ostala som čeliť hadovi zoči voči. Telom mi znova prúdil adrenalín. V diaľke som počula Jamsové výkriky. Niečo vo mne mi však bránilo pohnúť sa. Had bol čoraz viac bližšie. Nevedela som, čo robiť. 

A nakoniec bol tak blízko, že sa už nedalo robiť nič. Zatajila som dych a čakala som, čo sa bude diať. A vtedy had namosúrene zasyčal. Vytrčil jazyk smerom k mojej nohe. Natiahol celú hlavu a maškrtne sa zahryzol. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdravím! :D 

No tak čo vravíte na dnešnú časť? Páčila sa vám? Dúfam, že ste si ju užili a nestratili ste sa niekde v tom deji. Keď tak rozmýšľam, zistila som, že im dvom sa stalo viac veci za tých pár dni čo sú tam ako niektorým ľuďom za celý život. Inak viem, mohlo to byť napínavejšie, ibaže proste ešte sa len učím a neviem to nejak dokonalo opísať. 

Chcem vám ešte oznámiť, že neviem či bude časť v štvrtok, pretože zajtra ideme na výlet (3-dňový)-čiže sa vrátim večer v štvrtok a neviem, či stihnem časť prepísať. Samozrejme budem písať, ale kedže mám skvelý mobil v ktorom mi wtpd nefunguje musím to písať do poznámok a až potom to prepisovať cez ntb. Takže tak.

Čo myslíte, že sa stane Lii?

A aký máte názor na ich o trochu lepší vzťah?

A posledná vec, chceli by ste pohľad nejakej osoby z Rokfortu? 

Za všetky voty, prečítania, komenty a všetko moc, moc Ďakujem. Mám vás najviac rada ♥ 

Lovely Nataly. :D ♥