carousel // L.S.

chapter 3

Harry

"Zaujímavá historka o tom ako ste sa spoznali v bare." z mojich úst vyšiel zvuk ktorý by som nazval falošným smiechom. Samozrejme že som vedel že klamú. Jednou z mojich schopností bolo vedieť dobre prečítať ľudí podľa ich tváre. Pocity, nálady. Okrem toho Nialla som mal prečítaného. A Louisove oči sa z chladného pokojného modrého oceánu zmenili na rozbúrený tmavomodrý až čierny, v ktorom by stroskotala každá jedna loď. No a táto lož bola tak hlúpo vymyslená, musel by som byť totálne hlúpy aby som im na to skočil. Skôr by som uveril mojej babke že hrala dlhovlasú blondýnku v rozprávke Rapunzel a teraz čaká na svojho vysneného princa na bielom jednorožcovi. Vlastne by som sa jej pravdepodobne spýtal 'Babka neviem čo to je ale kurva, dáš mi číslo na dílera?'

"Veď vieš ako niekedy zvyknú chlapi vyvádzať kvôli totálnej blbosti." priblížil sa mladý ír k Louisovi a svoju ruku omotal okolo jeho pliec. V iných prípadoch by som žiarlil ale keď som sa díval na modrookého chlapca ktorý sa práve tváril ako ja pri jedení praženice, čiže naozaj znechutene, bolo mi skôr do smiechu. Možno som ho aj trochu ľutoval.

"Nejl, to ty si ma balil." povedal sladko brit. Môjmu priateľovi sa do tváre hneď nahrnula červeň, bál som sa že mu od zlosti začne z uší syčať para.

"Kurva Tomlinson! Nevieš si zapamätať skurvené vyjebané meno. Volám sa Niall! N-I-A-L-L!" Kričal blonďáčík a silno od seba odstrčil Louisa, ktorý skoro spadol na dlážku. "A ja som ťa balil? Veď sa na seba pozri. Hniezdo na hlave, oblečený akoby si týždeň spával na ulici. Kto by chcel šukať tvoj odporný zadok?!" vyhŕkol Niall a ja som len nemo sledoval situáciu. Nikdy som ho takého nevidel. Nespoznával som ho. Louis sledoval svoje topánky, bolo mi ho ľúto viac ako kohokoľvek iného. Teraz som už stopercentne vedel že je to lož. Ale ak sa medzi nimi stalo čokoľvek, takéto poníženie si určite nezaslúžil.

"Kto by šukal moju riť? Ak si dobre pamätám.." uštipačne sa usmial a pozrel na mňa. "Harry Styles." nasucho som preglgol. Nie, to sa nikdy nestalo. Nemohlo sa to stať. Bola pravda že jeho oči mi niečo pripomínali ale nemohol som podviesť Nialla. Miloval som ho, nevedel som si predstaviť čo by sa dialo keby som sa vyspal s niekým iným.

"To nie je pravda." argumentoval som. Dúfal som že ten chlapec klame.

Niall vyšiel z miestnosti a nezabudol za sebou silno buchnúť dverami. Styles posral si to. V momente som sa rozbehol k dverám no pred tým ako som odišiel som si ešte raz obzrel modroočka. Bol prekrásny, o tom žiadne pochyby ale nespomínal som si na žiadnu noc, nič čo by s ním súviselo. Odvrátil som zrak a vybral sa hľadať Nialla.

Našiel som ho v jeho kancelári, rozbíjať všetko čo mu prišlo pod ruku. Bol ako bomba. Vedel som aký je to pocit. Je to bezmocnosť ktorú potrebujete dostať z hlavy, hnev ktorý si musíte vybiť. Nedá sa to zastaviť, nedá sa to ovládať. Jednoducho to musí prejsť.

"Zlatko? Si v poriadku?" priblížil som sa k nemu a objal ho okamžite keď si sadol so slzami v očiach na zem. "Prisahám že netuším kto to je. Nespal som s ním." Hladil som ho po chrbte z úmyslom skľudniť ho. Pomáhalo to. O pár minút sa mu dych vrátil do normálu a sám si zotrel slzy z červených líc.

"Nie Harry. Louis má pravdu. Len si to nepamätáš." pozrel na mňa teraz už pokojnými modrými očami. Ničomu som nerozumel. Ako mohol vedieť lepšie čo som robil ako ja sám. A ak to aj vedel, nie je možné aby sa dnes ráno ku mne správal tak milo. Ak by podviedol on mňa asi by som vrieskal, plakal alebo neviem čo ešte všetko ešte. Určite by som sa celé dni neusmieval. Buď je Niall naozaj silný človek o čom nepochybujem alebo predo mnou niečo skrýva. Niečo vážne a ja sa na to chystám prísť.