carousel // L.S.

chapter 5

HARRY
Už je to týždeň čo pre moju spoločnosť pracuje Louis. Samozrejme, nabrali sme aj pár nových zamestnancov ale tých mám samozrejme hlboko u prdele. Niall si s nimi robí ťažkú hlavu a hlavne stále nadáva na Louisa. Louis neodovzdal papiere na čas. Tomlinson sa mi neodzdravil. Myslím že by sme mali poriešiť Louisovu zmluvu, nepáči sa mi jeho práca. Neustále ten malý škriatok fňuká a mne to už poriadne lezie krkom.

"Harry?" Oprel sa o stôl blonďáčik a spokojne si odpíjal zo svojej rannej kávy. Ja som ako každé ráno sledoval svoj macbook. Na pozadí sa mi mihotali mnohé zábery z bezpečnostných kamier, chodby, kancelárie. Potreboval som mať o všetkom prehľad.

"Áno?" odpovedal som otázkou ale pohľadom som na neho nezamieril ani raz. Urobil som tak až po tichom zamrnčaní. Poslednou dobou sa správal ako malé dieťa. Nie že by som si sťažoval, aj pred tým som z nás bol ja ten dominantný. Ale teraz som už len čakal kedy ho začnem kŕmiť a budem s ním musieť stavať lego.

"Čo keby sme vyhodili toho Tomlinsona?" Zavrčal nepríčetne. Nemal som rád jeho tón, už som dlhšiu dobu nemal rád mnoho jeho vecí. Vadilo mi toho až príliš, všímal som si u neho veci ktoré som doteraz ignoroval.

"A čo keby sme vyhodili Erikssona?" Škodoradostne som mikol plecami. Každý sme mali svojho obľúbeného zamestnanca. Ja som mal Louisa a on mal toho vysokého,svalnatého, hnedookého Erikssona. Bál som sa. Mal som strach priznať si prečo bol Louis môj obľúbený zamestanec a tak isto som sa bál že presne s podobných dôvodov má Niall svojho naj zamestnanca. Začínal som rozmýšľať či nevyhodím oboch.

"Nezastávaj si toho Louisa! Ja totálne neprispôsobilý narozdiel od Sama ktorý je veľmi šikovný a vnímavý." Och tak Sam je šikovný a vnímavý. A čo mi povieš nabudúce? Že šuká ako boh? Zatváril som sa totálne ignorantsky.

"Čo ty máš vkuse s tým Erikssonom. Sam je tak pracovitý. Sam je najlepší zamestnanec." Napodobnil som Nialla v posledných dvoch. "Mne sa ten tvoj Sam nepáči." Dodal som a začal sa hrabať v papieroch. Znovu bolo treba popodpisovať mnoho vecí, vyriešiť veľa nedoriešených záležitostí, no namiesto toho sme sa neustále hádali.

"Prečo máš niečo proti nemu. Určite lepší než Tomlinson." Týmto som odštartoval pravdepodobne žiarlivostnú scénu. Usmial som sa sám pre seba, miloval som ako to vždy skončilo. Áno ja viem, najskôr sme si prešli dlhou hádkou pri ktorej Niall sčervenel ako paradajka, zatial čo ja som sa snažil nesmiať aj keď mi to nešlo. No nakoniec som zobral vždy jeho tvár do dlaní a dal som mu dlhú a nežnú pusu.

"Narozdiel od Erikssona, Tomlinson má aspoň dobrý zadok." Podpichol som ho s úsmevom no ani na sekundu som sa na neho nepozrel.

"Ty debil! Pozeráš sa mu na zadok?" Výbuch. Tak by som to nazval. Prichádzala druhá fáza, zasmial som sa ešte viac. Niall bol už celý červený no napriek tomu som sa rozhodol ho ešte chvíľu potrápiť.

"Nemal by som sa? Jednoducho sa nedá odolať." Trochu som sa zarazil keď som si uvedomil že vlastne vravím pravdu.

"Tak fajn chceš niečo vedieť?" Prichádzala fáza, poviem ti aký si debil a že už s tebou nechcem byť. Vždy po tom nasledoval môj dlhý bozk, a utešenie že on je jediný koho milujem. "Pozri si záznam z predvčera z kancelárie 38." Povedal pohŕdavo. Bol som už na polceste dať mu tú pusu ale nakoniec som sa znovu otočil a zo záujmom pretočil na dané video. Čakal som že bude chcieť ponížiť Louisa, ja neviem, možno som si tak predstavoval Louisa ako niečo kradne, alebo si honí. Mal by som z hlavy vyhnať Louisa. No určite som nečakal Samov penis medzi nohami môjho priateľa. Chvíľu som na to čumel ako moja babka keď prvý krát videla avatara a myslela si že sú to šmolkovia. No nakoniec som neveriacky odlepil pohľad od obrazovky a pozrel na Nialla. Jemu už pomaly docvaklo čo spravil a radšej hlavu sklopil na zem. Nevidel som ešte nikdy niekoho tak blbého aby sa v závchate hnevu priznal k nevere.

"Dúfam že sa ti dobre vzdychalo." Zobral som si zo stoličky svoj kabát, prehodil som si ho cez plecia a vybral sa von z kancelárie. "Kurvička." Stihol som ešte povedať pred tým ako sa dvere zatvorili.

***

"Tomlinson? Poď za mnou." Nervózne som nakukol cez dvere, no následne ich hneď zatvoril a to poriadnym treskom. Akoby ten treskom rozbil moje srdce na kusy. Oh,počkať, nie to bol Niall.

"Áno?" Ozval sa sladký hlások. Tak mi niečo pripomínal. Akoby to bolo lepidlo na moje polámané kusy. Akoby možno moje srdce ani nebolo zlomené len mu kus chýbalo, ja som sa to snažil vyplniť celé roky Niallom a pri tom to bol tento brunet kto ten kúsok mal. Ako by som ho na dlhú dobu stratil no on si ma našiel. Rýchlo som tieto myšlienky vytriasol z hlavy. Harry, chceš len pomstu. Keď chce hrať Niall túto hru, nech sa páči ale nech si zapamätá že ja som ten lepší hráč.

"Odteraz si moja ľavá ruka." Odvetil som nezaujato. Všetci naokolo sa mi zdravili ale ja som so zabijáckym pohľadom všetkých obchádzal bez jedného slova.

"Hovorí sa pravá Harry." Opravil ma Louis s chichotom. Donútilo ma to usmiať sa, no len na veľmi malú chvíľu.

"Pre teba pán Styles, zlatko." Otočil som sa a žmurkol na neho. Zastal. Neviem či som ho vystrašil, potešil alebo zostal len prekvapený. Ja som len spokojne kráčal ďalej, dlhou chodbou netušiac kam mierim.