carousel // L.S.

Chapter 4

POHĽAD TRETEJ OSOBY
Zatiaľ čo sa v spojených štátoch Louis s Harrym spoznávali, v Londýne im bol už písaný osud. Aspoň jednému z nich. V živote sa človek dostane do rôznych situácií. Niekedy tie situácie zvláda ľavou zadnou, no inokedy ho hocijaká maličkosť dokáže zraziť na kolená. Inak to nebolo ani s mladým Louisom Tomlinsonom. Mladý chlapec ktorý ledva dokončil strednú školu stál pred vážnym rozhodnutím. Jeho priateľ ktorého nadovšetko miloval strácal myšlienky. Mohol sa snažiť bojovať o neho, Harry neustále opakoval že ak bude každú sekundu s ním a nedovolí mu zabudnúť na tie krásne modré oči, všetko bude v poriadku a oni si spolu zariadia budúcnosť ako si predstavovali.

Ale Louis teraz pracoval v kaviarni za rohom a musel nosiť to blbé zelené tričko, krásny deň. Prajete si niečo? Takúto budúcnosť si pre Harryho nepredstavoval. Pre nedostatok času ktorý venoval Louisovi sa nemohol naplno venovať štúdiu a to ho ťahalo na dol. Louis ho ťahal dolu. A on sa rozhodol prestať.

Keby ste sa ho opýtali na deň v ktorý sa s Harrym lúčil zaiste by si ho pamätal. Obaja sa dotýkali čelami a ich slzy tvorili jeden obrovský vodopád. Harrold sa uprene díval do čistomodrých očí ktoré tak nadovšetko miloval. Tak kruto mu Louis oznámil že odchádza. Nechcel aby sa vytratil, nemohol to dopustiť ale už bolo neskoro. Zatvoril svoje oči a keď ich otvoril už s ním nebol. Akoby bol duch či sen ktorý sa rozplynul. Aspoň že mu v hlave utkvela spomienka na tú oceánovú modrú.

Louis preplakal mnoho dní a nocí aby si uvedomil že to bola chyba. Ale keď sa vrátil už bol neznámy. Dostal sa do priepasti z ktorej mohol vykľučkovať len živý alebo mŕtvy. Tak ho Anna, Harryho mama žiadala aby si našiel niekoho iného, aby nesmútil. Ale on nemohol zabudnúť na roky strávené s kučeravým chlapcom. Vtedy si vybral tú najhoršiu vec akú mohol. Najskôr to začalo 'nevinným' pitím a fajčením cigariet. Pozdejšie drogami ktoré mu dávali aspoň na malú chvíľu pocit šťastia. Mal vidiny, videl chlapca so smaragdovými očami ako ho bozkáva na krku. Chcel tomu tak uveriť, no zrútil sa z toho. Večer zaspával s pocitom šťastia a rukou v kučeravých vlasoch. No keď účinok pominul a on sa ráno zobudil posteľ bola chladná a prázdna. Žiadne smaragdy a žiadne kučery.

Rozhodol sa liečiť, to bola jediná šanca ako sa znovu dostať k chlapcovi, mužovi ktorého nadovšetko miloval. Lenže sa zaplietol s nesprávnymi ľudmi. Ľudia ktorý poznali ľudí. Ľudia ktorý ho nenávideli a žiadali jeho smrť. Chceli ho vidieť krvácať.

A teraz v centre Londýna, v jeden z budov patriacej bývalému šéfovi mafie sa stretlo pár z nich, aby diskutovali o mladom chlapcovi. Poskytoval im tieto priestory pre jeden jediný dôvod. Bol jeden človek ktorý chcel najviac vidieť Louisove telo upadajúce do temnoty. Jeho dcéra, teraz už najvplyvnejší člen podsvetia.

"Nemôžeme ho nájsť! V Londýne sa nenachádza!" Skríkol naštvane jeden z členov sediacich u veľkého dubového stola. Pozoroval mapu pred sebou a zhromažďoval papiere z faktami porozhadzované všade naokolo.

"V Rusku nie je určite!" Buchol po stole tmavší chlapík z ruským prízvukom. Všetci si lámali hlavy. Ani jeden nemohol pomyslieť na dávnu lásku ktorú Louis tak namáhavo hľadal. Veď on sa ani nikomu nezveril.

"Nemohol sa len tak vypariť. Prisahám že ho nájdem! A Paynovci svoju prísahu dodržia." Kráčal po miestnosti najmladší. Nikdy by ste nepovedali že už taký mladý má za opaskom zbraň a dokáže zabíjať. Ale toto nie je rozprávka kde sa ľudia v takomto veku stávajú princami ktorý zachraňujú krásne princezné. Tu sa ľudia už rodia so záujmom pracovať z drogami a žiť kriminálny život.

"Muži. Ach ako môžu byť muži taký blbý." Vstúpila do miestnosti nádherná blondýna za ktorou sa ponáhľal jej otec ktorý neustále opakoval jej meno, Gigi.

"Spojené štáty. Harry Styles. Presne tam moji pekný nájdete toho koho hľadáme." Sadla si na jednu zo stoličiek a jemne klopkala svojimi gélovými nechtami o stôl. Za ňou stál už teraz jej otec držiaci spútaného chlapca ktorý sa celú dobu pozeral do zeme.

"Aj keby sme ho našli, nemôžeme ho len tak odtiahnuť. Spojené štáty nie sú naše územie." Všetci vymýšľali plány zatiaľ čo dievčina ten svoj už mala dlhú dobu. Stačilo len dostať návnadu.

"Nemusíme ho unášať ak pôjde dobrovoľne." Kývala hlavou. Všetci na ňu nechápavo pozerali. "Ako?" Opýtal sa jeden z mužov.

"Pomôže nám Ethan. Však áno?" Vzhliadla na tú osobu v putách ktorú mal Louis radšej ako vlastnú matku. Nie tak ako Harryho no predsa veľmi rád. Z obočia mu stekal potôčik krvi, ten bol už však dávno zaschnutý. Rozťatá pera len dosvedčovala že utrpel údery.

"Zabudni." Ozval sa drzým hlasom a z posledných síl zapľul na dievča sediace na stoličke. Pľuvanec ju zasiahol na jednu z jej nôh, chlapec skoro minul. V tom momente ho zasiahla silná rana ktorý mu na líci zanechala značné označenie.

"Ty skurvysyn. Kvôli tebe zariadim aby ten parchant pri smrti trpel!"

HARRY
Jeho oči boli brány do neba. V ten moment bol môj boh ktorý si so mnou mohol robiť čokoľvek. Ovládal každú časť môjho tela, každý sval. Akoby vo mne zlomil časť niečoho o čom som nevedel. Na chvíľu som sa odtiahol. Možno z potreby nadýchnuť sa alebo vidieť jeho dokonalý úsmev.

Keď som sa však odtiahol nevidel som rozstrapateného chlapca v rifľovej bunde. Na mojich kolenách sedel mladík okolo 19 rokov, vlasy mal príšerne ostrihané, výhľad na modré oči mi kazili okuliare a jeho červené traky sa vôbec nehodili k pásikavému tričku. V ten moment ma srdce zabolelo tak ako nikdy. Najskôr som si myslel že strácam rozum a nasleduje infarkt. Ale moje srdce akoby sa dožadovalo viac, dokonca viac ako Nialla. Počul som ho šepkať, toho chlapca miluješ.

Keď sa ku mne modroočko znovu priblížil so zámerom svoje hebké pery znovu priložiť na moje, obraz okuliarnatého zmizol a ja som Louisa sotil na zem. Nevedel som si vysvetliť čo sa stalo, ako som mohol vlastne niečo také vidieť. Si blázon Styles. Opakoval môj vnútorný hlas stále dokola.

"Harrold čo to malo znamenať?" Otriasol sa Louis a zdvyhol sa zo zeme. Moja žila na čele razom navrela. Pamätám si doteraz živé bitky. Ako otec mlátil mamu a potom mňa. Ten jeho hnusný chripľavý hlas ktorý mi šepkal 'Harrold ty zasraná buzna!' Myslím si že ten hlas nikdy z hlavy nevyženiem.

"Láskavo ma tak už nikdy neoslov!" Chytil som menšieho pod krk a pritisol ho na jednu stenu kabínky. Zadíval som sa mu do očí. Strach z neho bolo až cítiť.

Pustil som ho so slovami "A tie bozky, nech sa to už viac neopakuje." a odkráčal som naspäť do svojej kancelárie.