„Tak tu si!" zvolala Suzy a objala ma okolo ramien podávajúc mi plechovku Coly. Som rada, že si zapamätala, že nepijem- a to bez výnimiek. „Bála som sa, že neprídeš!"
„To by som si nenechala ujsť!" usmiala som sa a rukou som zašmátrala po pútku na kabelke. Ešte asi hodinu a všetci naokolo budú dosť opitý na to, aby si nevšimli, ako si ich fotím. Toľko realistických fotiek by som nikde inde nezískala!
„Som rada, že si sa prišla baviť a konečne len nepozeráš do foťáku alebo do kníh!" pridala sa Margot a objala ma z druhej strany. Moja ruka sklamane klesla.
„Hej, aj ja so rada." povedala som s predstieraným nadšením.
YOU ARE READING
ExtraOrdinary
Short StoryOna bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.
