ExtraOrdinary

73.

"Niečo pre teba ma-ám!" zatiahol Finn veselo a s rukami za chrbtom sa zatváril veľmi tajnostkársky, hoci som obrovskú striebornú krabicu videla už ráno. Boli dva dni pred Vianocami, vonku ľahúčko snežilo a vo vlnenej čiapke vyzeral fakt roztomilo.
"Ach, Finn...to si nemusel!" rozpačito som sa usmiala, keď som po roztrhnutí papiera objavila vlnený modrý sveter.
"A neopováž mi povedať, že neviem tvoju obľúbenú farbu!"
"Aj ja pre teba niečo mám." z ruksaku som vytiahla veľkú obálku. Jeho fotku som retušovala niekoľko hodín, aby vyzerala aspoň trochu umelecky a nie celkom amatérsky.
"Hlavne že si sa hrala na veľkú, že mi ju nikdy nedáš!" uškrnul sa.