ExtraOrdinary

95.

"Zlatíčko, hádaj čo mám?" mama zabrzdila medzi dverami s rukami skrytými za chrbtom.
"Čokoládu?" hádala som. Vie ako na mňa!
"Niečo lepšie...teda možno. A keby nie, bude aj čokoláda." podala mi veľkú a poriadne hrubú obálku s čiernou pečiatkou. V očiach mala zvláštnu obavu. Týkala sa toho letného kurzu fotografovania. Mama vedela, že tam chcem ísť-naozaj veľmi- ale pre to by sa takto netrápila.
Zjavne vedela, že so mnou v poslednej dobe niečo nie je v poriadku.
Roztrhla som papier a ešte než som nazrela dnu s povzdychom som povedala "Radšej prines tú čokoládu."