Finn mal v jednej veci pravdu. Napriek tomu, že on si práve užíval lyžovačku so svojou polo francúzskou rodinkou a teda nebol v škole, pohľady nezmizli. Nebolo ich toľko, no prenasledovali ma všade.
V šatniach, pri skrinkách, na obede.
Moje spolužiačky, prváci, maturanti.
Akoby ten plášť neviditeľnosti, ktorý som doteraz nosila, odrazu zmizol a ja som sa stala tou, ktorá stojí vo svetle reflektorov, všetkým na očiach.
A nebolo to nič príjemné.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
ExtraOrdinary
Короткий рассказOna bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.
