Pocity (3.)

43 12 0
                                    

Slnko sa len usmieva,
moju naivnosť a lenivosť mi zazlieva.
moje od hanby sčervenené líca veľa prezradia,
často ich za to nenávidím, že tým pádom ma zradia.

V poslednom čase ma neustále pichá dýka do srdca,
začínam cítiť , že prestávam byť vo vlastnom živote porotca i rozhodca.

Musím sa podriadiť iným,
prečo sa za to vlastne viním?
Láska nie je ľahká vec,
to vie aj ten najväčší šialenec.

Pochopiť toho druhého, počúvať a byť verný
to teda nie je ľahké povedať len tak „Ver mi!"

Zožiera ťa neistota:
Čo mi asi tá láska prinesie do života?
Slzy prúdom tečú,
som šťastná 
aspoň  spomienky a zážitky neutečú,
aspoň jedna z nich je krásna.

Moje srdce sa prvé mesiace utápalo v žiali,
deň čo deň, noc čo noc stekali mi horké slzy po tvári
teraz ostáva iba ostrá bolesť, ktorá do srdca i chrbta bodá.

Ono to pominie, ono sa to podá,
si rovnaký živel ako voda
keď bolesť pominie,
dbaj na to, že to bolo znamenie.

Tne mi závisť do srdca, žíl, dýkou i kosou,
ja prechádzam tŕnitou cestou s dušou bosou
v bielych šatách , v zime treskúcej,
sa mením do sochy strnúcej,

Kto roztopí ten chlad,
bude ako môj brat.
oči mám stále pre plač,
nestačí mi ale jediné „PREPÁČ".

✔Tajomstvo riadkov 1Where stories live. Discover now