Jar. Pri tomto slove mi napadne nespočetne veľa vecí. Či už to je obrovský rozkvitnutý strom, zvieratá alebo moje narodeniny. Čo je však isté je to, že na jar som vždy zažíval to najkrajšie obdobie v celom roku. Vždy sa prihodilo niečo pekné. Tento rok som však chcel zažiť niečo naozaj úžasné.. Som presvedčený, že toto bude jar môjho života...
Tak a takéto veci mi prúdia hlavou keď sa nudím. Už ma naozaj nebavilo dívať sa z okna na školský dvor. Nič zaujímavé sa v ňom nenachádza, avšak všetko je lepšie než dívanie sa na starú učiteľku ako vysvetľuje učivo, ktoré nikoho nezaujíma. Pokračoval som teda v zazeraní na školský dvor, ktorý som videl z okna pri ktorom som sedel. Okno bolo otvorené. Chladný marcový vánok prúdil do triedy. Mojim spolužiakom len pohladil líca, ale ja som si ho mohol vychutnať v plnej kráse. Jeho dôsledkom sa na rôznofarebných stromoch pohupovali drobné lístočky. Jeden strom bol modrý, druhý bol farby svetlej ružovej, tretí mal nádych fialovej a ostatné boli podobných farieb. Stromy neboli rozkvitnuté, iba ich listy mali takéto farby. Nuž, čo už ľudia nevynájdu v roku 2519? Len pred pár desiatkami rokov ľudia vynašli látku, ktorá dokázala nahradiť chlorofyl. Dáva stromom iné farby, ale neodoberá im funkciu produkovať kyslík. V takomto svete ja žijem. Kde je takmer všetko prirodzené nahradené umelým. Dokonca už aj najkrajšia časť ľudského tela bola zmutovaná. Oči. Ľudia si dali vpustiť do tela kadejaké látky aby sa im ževraj skrášlila farba očí. Preto teraz nie je nezvyčajné vidieť ľudí na ulici s ružovými očami.. Je to pekné? Nemyslím si. Moje oči sú sýtozelené. Často sa ma ľudia pýtajú, či to mám prirodzené. Áno mám, pretože nikdy by som nezničil niečo tak krásne ako sú ľudské oči.
"Keby som tak žil o 500 rokov skôr."pomyslel som si. Pri tejto myšlienke mi cez otvorené okno zaletel dnu malý lístoček svetlomodrej farby a pristál mi na tablete, kde som mal otvorené učivo. Už cez dvesto rokov sa v školách nepoužívajú knihy na učenie, ale tablety v ktorých je nahraté učivo. Prizrel som sa bližšie k miestu, kde pristál. Bolo to pri jednom obraze, ktorý bol k téme učiva. Obraz mi bol veľmi známy. Kde som ho už videl? Zväčšil som si malé písmo, ktorým boli napísané informácie o ňom. Stálo tam:
"Obci Kráľ v roku 2022 darovala May Springsová" Jasné. Tak preto mi to bolo tak známe. Veď tento obraz ešte aj po toľkých rokoch vysí na obecnom úrade v dedine v ktorej žijem, v Králi. Bol to obraz našej dediny z kopca, ktorý je neďaleko. Bol krásny. Nikdy som si o ňom nemyslel, že je už tak starý. Takmer 500 rokov. A kto je vôbec tá May Springsová?
.
.
.
Ách, dnes ideme na exkurziu do múzea umenia. Znovu nuda. Avšak vždy lepšie ako učiť sa. Snáď to pretrpím aj so slúchatkami v ušiach. Vždy som bol ten typ chalana, ktorý bol väčšinou ticho a ozval sa len zriedka. Preto aj v tejto situácií som len neprítomne zazeral na obrazy predo mnou. Bol som sústredený na hudbu, keď vtom mi do očí udrelo meno napísané nad jedným z obrazov. Na obraze bola skupina teenagerov otočených chrbtom, držiac sa za ruky, ktorí pozerali na veci pred sebou. Bol to naozaj krásny obraz, no viac ako obraz ma zaujalo meno, ktoré nad ním bolo napísané. May Springsová. Na tom mene je niečo zvláštne. Keď som prišiel domov, prvé čo som urobil bolo, že som si našiel tú May Springsovú na webstránkach.
"May Springsová patrila medzi predstaviteľov 21. storočia v umení. Spočiatku jej tvorba veľa úspechu nepobrala, avšak už na sklonku svojho života sa jej obrazy stali najpredávanejšími na Slovensku." Takže v podstate celý život čakala na niečo čoho sa sotva dožila..
"Charakterovo bola milá a hovorilo sa o nej, že vždy dávala prednosť druhým pred sebou." Ách, bodaj by som ju poznal. Celý život som chcel poznať takú osobu. Prečo? Lebo v tejto dobe nenájdete takej duše. Skrátka každý je sebecký, jediný, kto pri vás stojí neustále je rodina. Kebyže ju poznám, tak pri mne stojí aj ona, podľa tohto, čo je tu napísané.
"Narodila sa 1.mája, preto jej bolo dané meno May, bola 175cm vysoká, mala dlhé ryšavé vlasy a oceánovo-modré oči. Mala mladšiu sestru..." Bolo tam toho napísané veľa.
Do postele som si večer ľahal s tým, že by som naozaj rád spoznal veľkú maliarku May Springsovú. Dúfam, že sa mi raz moje želanie splní a stretneme sa spolu v nebi. Teraz si však už pôjdem ľahnúť...
Zobudil som sa a prvé čo som uvidel nebola moja útulná izba, ale niečo úplne iné, niečo čomu som nechápal.
●Meno: Sebastian Stone
●Vek: 18
●Dátum narodenia: 28.4.2500
●Vlasy/Oči: Čierna/Zelená
●Výška/Váha: 181cm/73kg
●Záľuby: prechádzanie sa, hranie na gitare, písanie básní.
●Povaha: tichý, milý, viac premýšľa ako hovorí
●Súrodenci?: jedináčik
●Miluje: mestá v noci, východy slnka, ľudí, ktorý vedia, čo chcú
●Neznáša: ľudí, ktorý chcú byť za každú cenu stredobodom pozornosti, cibuľu
BINABASA MO ANG
Spring of my life
Teen Fiction"Ani vo sne by som si nebol pomyslel, že práve ty ma budeš sprevádzať takou dlhou cestou. Cestou cez jar môjho života..."
