Bol to deň v škole ako každý iný. Učiteľka vysvetľovala učivo a unudený spolužiaci hľadeli neprítomným pohľadom na ňu. Skrátka normálny nudný deň. Niečo však bolo inak. Ľudia, predmety, výhľad, skrátka všetko v triede a mimo nej malo čiernobielu farbu. Stromy, ktoré som videl po pohľade z okna nemali rôzne farby. Odlišovali sa len tým, že jeden bol svetlejšej sivej, druhý zas tmavšej a tretí bol takmer čierny. Vlasy chalana sediaceho vedľa mňa už neboli žiarivé žlté, ale biele. Takto vyzeralo všetko, až dokým ktosi nevošiel do triedy. Bola to ona. Narozdiel od ostatných ona bola obklopená farbami. Jej vlasy boli oranžové, oči boli oblohovo modré, jej košeľa bola červená, tielko čierne, nohavice modré a tak ďalej. Priam v tej miestnosti žiarila. Premerala si celú triedu tými modrými očami. Zahliadla ma. Usmiala sa a podišla ku mne bližšie. Učiteľka a ostatný sa tvárili akoby tam ani nebola. Naklonila sa ku mne a pobozkala ma na čelo. Všetci sa pozreli na mňa. Cítil som sa inak. Nechápavo som sa pozrel na do jej očí. Usmiala sa. V tú chvíľu som pochopil, že tým bozkom vlastne aj mňa rozžiarila farbami. Usmial som sa tiež. V tú chvíľu som sa prebudil. Roztvoril som oči. Znovu som sa nezobudil vo svojej posteli. Bol to gauč na ktorý som si večer ľahal. Mal som na sebe to isté čo včera. Boli to rifle a čierne tričko, pričom košeľa sa už povaľovala na zemi. Strašne ma bolela hlava, presne ako včera. Rozdiel bol v tom, že tentokrát som nemal zlý pocit. Dokonca by sa dalo povedať, že som dokonca pociťoval šťastie. Včera mi May sľúbila, že mi dneska poukazuje dedinu. Tešil som sa. Posadil som sa na posteľ a pozrel som sa smerom k Mayinej posteli. Nebola tam. Trochu som sa ľakol, v hlave mi začali prúdiť myšlienky typu: čo ak iba ona bola sen a ja teraz ležím v dome nejakého môjho suseda. Vtom však niekto vošiel do izby. Vytrhlo ma to z myšlienok práve preto, lebo to bola ona. Mala na sebe čierne kraťasy a biele rozťahané tričko v čom zrejme spala. Jej vlasy stály všetkými smermi, presne tak ako moje. Rozdiel bol v tom, že na nej to bolo zlaté. Na nose mala okuliare s hrubým rámom. Na tvári mala ako vždy úsmev a v ruke držala podnos na ktorom boli dve kávy. Všimla si môjho pohľadu a vyslovila:
"Prepáč, zobudila som ťa?"
"Nie nie, isteže nie."povedal som. Usmiala sa a podišla ku mne.
"Urobila som ti kávu, ale potom ma napadlo, že možno nemáš kávu rád. Takže ak nechceš tak ju môžem odmiesť."povedala s obavami. Usmial som sa.
"Káva bude fajn." Kávu som pil pravidelne každé ráno od mojich 14. rokov. Vždy ma dokázala dostatočne prebrať a dodať energiu do celého dňa. Usmiala a položila šálku kávy na malý stolík pred gaučom. Sadla si na svoju posteľ a odpila z kávy.
"Takže, ako si spal?"opýtala sa.
"Celkom dobre. Čo ty?"opýtal som sa ja.
"Skvele, nevedela som sa dočkať dneška. Teším sa na to, ako ti tu všetko poukazujem."
"To aj ja."povedal som a usmial som sa. Ona tiež.
"Skvele, takže dopijeme kávu, pôjdeme sa obliecť a pôjdeme."povedala. Prikývol som na súhlas. Dopili sme kávu a začali sme sa pripravovať na odchod. Došlo mi, že v podstate tu nemám žiadne oblečenie, takže som sa nemusel rozhodovať, čo si oblečiem. Mal som na sebe tmavo-modré rifle, čierne tričko a modro-čiernu kockovanú košeľu. Pred odchodom som sa pozrel do zrkadla, ktoré bolo na chodbe. Čierne vlasy som si sčesal na jednu stranu. Otvoril som dvere a bol som pripravený preskúmať dedinu.
VOUS LISEZ
Spring of my life
Roman pour Adolescents"Ani vo sne by som si nebol pomyslel, že práve ty ma budeš sprevádzať takou dlhou cestou. Cestou cez jar môjho života..."
