Lena

3. Štrnásta obeť

Kričala na plné hrdlo, musí ju predsa niekto počuť! Zbadala tvár toho sviniara nad sebou. Bol celý červený, zadýchaný ako ona a vyzeral naštvane. Veľmi naštvane. Posledné čo videla bola päsť smerujúca na jej tvár a posledné čo počula bol jej vlastný výkrik z plných pľúc. Ako stíchla, noc sa mu zdala ihneď krajšia. Mal pred sebou ešte veľa práce, ale tešil sa na to. Zdvihol tú štetku na ruky, prehodil si ju cez plece a šmaril ju do kufru svojho auta. Dneska dostane jeho sestrička novú parochňu. On veľmi dobre vedel, ako sa také parochne robia. Najskôr rozmýšľal, že tie ženy oskalpuje, ale potom zistil, že to vôbec nie je potrebné. Odviezol sa na okrej lesa, z kade mu táto bezočivá malá suka ušla a odniesol si ju do stodoly. Tam si vytiahol svoje obľúbené náradie, pripútal ju a popritom všetkom si vypiskoval obľúbenú pieseň jeho sestry. Jeho sestra je veľmi pekné dievča, ale je veľmi chorá a kvôli liečbe jej už vypadali vlasy. Ale on je jej starší brat, vždy bol jej hrdina, aj teraz jej musí pomôcť. Zalepil svojej obeti ústa, vyzliekol jej spodné prádlo aj nohavice, a užil si to s ňou, tak ako to on má najradšej. Poriadne tvrdo a s ťahaním za krásne blonďavé vlasy. Samozrejme, hneď na to sa prebudila, metala sa a chcela kričať. To on nemal rád a preto sa rozhodol, že už ju ďalej živú nepotrebuje a tak ju rýchlo zaškrtil povrazom, čo mal po ruke. Mal rád to, keď už sú ticho. Znova si začal vypiskovať tú pieseň svojej sestry a popritom holil svojej obeti vlasy.

.........................................................................................................

Práve som si dočítala článok mojej kolegyni o poslednej obeti sériového vraha, ktorý sa podľa polícii, pohybuje tu v okolí. Mrazilo ma. Odsunula som misku s obedom, pretože mi už akosi prešla chuť na jedlo. Bola to jeho dvanásta obeť. Aj túto najskôr znásilnil, potom oholil do hola a nakoniec uškrtil nejakým povrazom. Polícia nemala skoro žiadne dôkazy, jediné čo obete spájalo bol ich vek, spôsob usmrtenia a lokalita, teda toto mesto. Nikdy som nepracovala na článkoch o vraždách. Podávať ľuďom správy o tom kto zomrel, akým spôsobom a prečo, nebolo mojou šálkou kávy. Radšej som sa zameriavala na čisto ženské stĺpčeky.

"Čo na to hovoríš, Lena?" Spýtala sa ma kolegyňa a dychtivo na mňa pozerala spoza svojho stola.

"Je to...desivé." Povedala som úprimne.

"To je. A keď si predstavím, že takýto maniak je ešte na slobode, necítim sa veľmi bezpečne."

Súhlasne som prikývla.

"Polícia nemá stále nejaké bližšie informácie? Žiadni svedkovia? Žiadne odtlačky prstov ? Špina za nechtami obetí?" Pýtala som sa zaujato.

Anita sa pozrela do svojej kávy akoby tam hľadala odpoveď a potom sa pozrela na mňa, a s kamenným výrazom v tvári pokrútila hlavou.

"Dvanásť obetí a oni nemajú žiadny dôkaz?!"

Takmer som vyletela zo stoličky od rozhorčenia. Ďalší dvaja ľudia, pracujúci za svojimi stolmi zdvihli hlavy od počítačov, ale očividne boli veľmi zamestnaní, hneď sa vrátili späť k svojej práci.

"Možno aj majú nejaké dôkazy, ale nepovedia mi veľa, vieš dobre, že nesmú všetko pustiť do tlače. A nemôžem na svojho muža tlačiť, mohol by prísť o miesto ak by mi prezradil príliš chúlostivé informácie z vyšetrovania."

"Mať za muža kriminálneho vyšetrovateľa nie je prechádza ružovou záhradou, čo?" Zmenila som radšej tému.

"Alebo skôr mať za manželku redaktorku hlavných kriminálnych správ v miestnych novinách." Zachichotala sa Anita a potom aj ja.

Kráčala som domov, bolo už šesť hodín večer, ale slnko ešte len zapadalo. Tešila som sa domov, bol to náročný deň v redakcii. Zajtra je víkend a ja mám voľno, už som sa videla ako sedím na okennej parapete, držím v ruke pohár vína a obzerám si dámske magazíny. Oddych! Hneď pri dverách ma s podráždeným mňaukaním privítala moja mačka Bella. Už podľa toho zvuku som vedela, že je na mňa urazená, že som tu celý deň nebola, že je hladná a že nech sa ani neopovážim opäť niekam odísť. Môj plán relaxačnej metódy, zvanej víno a časopisy, sa vydaril na výbornú. Bella si spokojne priadla pri mojich nohách, obžratá tak, že to až nebolo pekné a na takú malú mačku viac-menej nemožné. Z hladiny alfa ma dostal zvoniaci mobil.