13. kapitola

26 2 1
                                    

Bola tam letenka do Parisa ja som proste jačala ako taka retardovaná psychopatka ale čo už, ten pocit je proste neopisateľný. Ste naplneny šťastím a láskou no proste NEOPISATELNE strašne som bola šťastná. S Danielom som stravila neskory večer potom sme sa museli rozlúčiť. Keď som prišla domov hneď som to ukazala mamke a ockovi prve s toho mali zmiešané pocity ale potom boli šťastný so mnou.

14.7.2916 - deň pred odletom

Okeey idem kontrolovať že či mam všetko zbalené veci mam všetky to som kontrolovala najmenej 10x a teraz možno 20x idem skontrolovať doklady peniaze a letenku...ok ok mam všetko...

Nasledujuci deň- deň odletu

Piip piiip piiip piip 5:00 nič som neriešila a vstala  natešená vysprchovala som sa načapala na seba make-up  obliekla som si vopred pripravený outfit a išla pre kufor potom niekto zaklopal na dvere vedela som že to je Daniel tak som šla otvoriť vravel že taxi čaka pred bytom  tak som sa asi ďalšich 10 min. Lúčila s rodinou a potom odišla Daniel mi dal kufor do zadnej časti auta a nasadli sme o cca 45 min. Sme boli na letisku a tam ďalšie 3 hodiny čakali na lietadlo nakoniec oznamili že môžme nastupovať kontrolou sme prešli v pohodičke a už sme sa len usadili

Let bol nudny takže nič tu pisať nebudem

Po pristani sme sa museli trochu zorientovať najsť taxi a isť na hotel. Ubehlo to pomerne rychlo a už sme boli pred našou izbou...otvorili sme a hneď sme sa aj zabudli našim vyhľadom na ifelovu (nwm ako sa to piše 😂) vežu a potom aj tym luxusnym hotelom. Vybalili sme sa a už bolo dosť neskoro na obhliadku mesta ale bazeny v hotele zatvorene neboli tak sme to využili išli sme sa teda prezliecť do plaviek a hneď do vody.

Takže kapitolka napisana myslim že sa mate na čo teši preto že s týmto príbehom mam veľke "plány"😂😂😂😂😂😂

Tak bye!! 😃💜

Vždy SpoluWhere stories live. Discover now