V bazene sme boli dosť dlho prišli sme na izbu a hneď od únavy aj zaspali. Ráno sme sa prebudili nejak ta maraz okolo tej 8 ráno, dohodli sme sa že dnes pôjdeme preskúmať mesto.
O 9 dni neskôr
Prišli sme akurať s pláže a začali sme sa chystať na obed no do toho nam vstúpila návšteva ktorá mi zničila život. Prišiel k nám policajt z násho mesta že večer o 11:00 poletime lietadlom späť domov na letisku nas budu čakať policajti ktorý nas dopravia domov s tam sa dozvieme všetky info. S Danielom som ostala v šoku a hlavne sme sa báli nevedeli sme čoho ale báli sme sa po rozume nam behali myšlienky všelialeho druhu je presne 9:00 a my sa začíname baliť, balenie nam zabralo cca 30 minut zavolali sme si taxi a išli na letisko lde sme čakali na let. V lietadle to bolo katastrofalne a nudné no a teraz sedim na letisku u nas doma v Anglicku a v diaľke vidim policajtou pribehajucich k nám. Cestou sme sa viezli v policajnom aute. Nakoniec o jednej popoludni sme stali predbytovkou vyviexli sme sa hore výťahom a odomikali byt čakala som pekne privitanie rodičou no oni tam neboli myslela som že su na nákupe a tak ale to čo nam policajt oznámil mi v hlave ostane po celý zvišok života moji rodičia sa tažko zranili pri autonehodni A že ďalšie správy o ich stave sa dozviem neskôr vtedy mi prišlo strašne zle a išla som sa upokojiť na Wc kde som preplakala celé 2hodiny Daniel nemohol vojsť dnu lebo som sa zamkla. No po tých 2. Hodinách som vyšla a neostavalo mi nič iné len sa začať pripravovať psychicky na všetko čo sa môže stať
O 7 dni neskôr.
Celá v čiernom vstupujem na pozemok cintorína s túžbou aby sa mamka vratila späť ku mne, chem ju objať tak, ako som ju obijmala celý život strašne mi chýba no nič s tým neurobím. Ocko ma obíma a vraví že to zvládneme.
Taak na dnes všetko paaaa
