from Dance to Love

nový život- začiatok

Z pohľadu Bayi

Konečne som priletela. Lietadlo malo meškanie dve hodiny, ale let prebehol našťastie v pohode a teraz sedím v taxiku na ceste do bytu po mojich rodičoch. Pripadá mi to trochu zvláštne. Nikdy som v tom byte nebola a v New Yorku som doteraz bola tiež len dva krát za mojich celých 19 rokov. Raz so školou na výlete a raz s našimi. Taxikár zastal na ulici, ktorú som mu nadiktovala, podal mi z auta moje kufre a odfrčal preč. Zostala som tam stáť sama s papierikom v ruke, na ktorom bol názov ulice a číslo domu, ktorý som za chvíľu našla. Bola to typická staršia New-Yorská bytovka so schodami popri oknách bytov. Vyviezla som sa na tretie poschodie a zamierila k bytu č. 26. Odomkla som a vošla som dnu. Moje strachovanie ohľadom zariaďovania bytu bolo márne. Byt bol moderne upravený, s jednou spálňou, obývačkou prepojenou s kuchyňou, kúpeľňou a obrovitánskym šatníkom. Z väčšieho okna v obývačke sa dalo vyjsť na vonkajšie schodisko, ktoré som spomýnala a výhľad z neho bol úžasný. Videla som na celý Central Park. Keď som si dovybaľovala kufre, išla som sa ešte z cesty osprchovať a chcela som si urobiť kávu, no žiadne potraviny som nenašla. Budem musieť zájsť do niakeho supermakutu. Obliekla som si sivý sveter s legínami, k tomu členkové čižmi a šatku na krk. Bolo osem hodín večer a septembrové večery v New Yorku už nie sú moc teplé, čomu dosvedčoval a chladný vietor, ktorý ma ofúkol keď som vyšla von. Dúfala som, že bude niaky obchod poruke, pretože na metro sa mi ísť nechcelo a auto mi majú doviesť až zajtra. Nakoniec som ho našla celkom blízko. Nakúpila som všetko potrebné a mohla som ísť. Po príchode domov som všetko povybaľovala, prezliekla sa do pyžama a šla si ľahnúť. Zajtra ráno o desiatej už musím byť v tanečnom štúdiu, kde sa mám najprv stretnúť s pani, ktorá ma zavolala a nakoniec aj s tanečníkmi, ktorý ak som dobre pochopila o mne ešte nevedia. Paráda.

Ráno ma budík zobudil o pól deviatej. Išla som si do kúpeľne urobiť rannú hygienu a potom do kuchyne sa naraňajkovať. Zohriala som si croissant, urobila kávu a sadla som si za stôl. Keď som dojedla, riad som dala do umývačky a išla sa obliecť a namaľovať. Na tvár som si naniesla trochu make-upu na prekrytie nedokonalostí, riasenku, čiernu linku a lesk na pery. Obliekla som si čierne nohavice s nízkym pudlom, čierne tielko, bielu košeľu a biele tenisky Adidas, zobrala tašku, do ktorej som nahádzala všetky potrebné veci a zavolala som si taxi. Auto prišlo celkom rýchlo. Taxikárovi som nadiktovala presnú adresu a za chvíľu sme boli na mieste. Vystúpila som a zamierila ku veľkým vchodovým dverám. Vstúpila som dnu a na chodbe ma už čakala pani Dool, ak si dobre pamätám jej meno. Mohla mať tak tridsaťpäť. Viac nie.

„Dobrý deň. Moje meno je Lisa Dool. Som niečo také ako manažér skupiny,“ usmievala sa a podávala mi ruku.

„Baya Rollins,“ úsmev som jej opätovala.

„Veľmi sa teším, že ste prijali moju ponuku. Viete, tanečná skupina, v ktorej budete už má jedného choreografa, ktorý je zároveň aj tanečník, no podľa mňa to tam potrebuje pridať aj kus ženskosti. V skupine sú aj dievčatá ale predsa len je iné, keď to má niekto vyštudované. Myslím robenie choreografa,“ rozrozprávala sa.

„Jasné chápem,“ prikývla som,“ môžem sa vás ešte spýtať ako ste sa ku mne dostali?“

„Mám známosti s vašou školou, na ktorej ste študovala a tam som si vás všimla, keď som sa bola pozrieť na vystúpenie študentov.“

„Aha. No a kedy bývajú tréningy?“ spýtala som sa, kým sme kráčali do tanečného štúdia.

„Každý deň okrem víkendov a pred súťažami a cez ne. Občas sa stáva, že sa dohodnú, že si dajú niaky deň voľno. Tu to je,“ povedala a otvorila dvere do miestnosti, v ktorej bolo na prednej stene zlepených sedem zrkadiel, ktoré ju celú pokrývali. V rohu bol veľký boom-box a na zadnej stene baletná tyč. Keď videla akú sa na tú tyč pozerám trochu sa zasmiala a odpovedala mi na moju nevyslovenú otázku.