from Dance to Love

Nečakaná návšteva

PEEP! PEEP! PEEP! PEEP! PEEP!! „Bože čo zasa!?“ pretočila som sa na brucho a hlavu som zaryla do vankúša. Vážne sa mi nechcelo vstávať, ale  raz som povedala že pôjdem s babami, tak aj pôjdem.

Vyšuchtala som sa z postele, urobila som si komplet rannú hygienu a namierila do chladničky, urobiť si raňajky. Keď som dojedla a mala som upratané vošla som do šatníka, kde som zo seba zhodila môj župan a vybrala si niečo na seba.  Ako som sa domaľovala, bolo pól dvanástej a už som nemala čo doma robiť, rozhodla som sa, že sa k miestu, kde sa máme stretnúť sa prejdem a tak zabijem aj trochu času.

„Ahoj,“ pozdravili ma Stella a Aria zborovo, keď sme sa stretli na mieste, „Kate, Adele a Luisa dnes nemôžu, tak pôjdeme len mi tri.“

„OK to nevadí,“ usmiala som sa, „zabavíme sa.“

„Jasné tak teda poďme,“ súhlasila Stella a vyrazili sme na metro.

Asi po piatich hodinách, keď sme konečne obehli už všetky obchody v nákupnom centre, sme sa rozhodli, že si sadneme na kávu do blízkej kaviarne.  Ako sme vkročili do dverí kaviarne a išli sme si sadnúť, niekto spoza nás na nás zavolal. Všetky tri sme sa otočili a uvideli sme Rayna a Lila ako nám mávaju a volajú nás si k nim prisadnúť.  Úsmev na tvári mi zmizol, keď som v rohu za stolom uvidela Justina. „Čaute! Čo tu robíte?“ začal sa s nami vítať Lil.

„Len sme si vybehli na menšie nákupy,“ pokrčila Aria plecami a ukázala na tašky, ktorými sme boli každá obvešaná.

„Aha. A kúpili ste si celý šatník že?“ zapojil sa do rozhovoru Rayn.

„Ale prosím ťa,“ zasmiala sa Stella, „ už toľko nerýpte a posunte sa, aby sme si mohli aj my sadnúť.“

Ako sa začali posúvať, mne vyšlo miesto (ako naschvál) pri Justinovi. Všetci sa začali rozprávať, iba ja a Justin  sme potichu sedeli a ja som mala oči na káve, ktorú som miešala asi desať minút a ešte som z nej neodpila. Myslím, že si po chvíli všetci všimli, že ja aj on sme stále ticho tak sa nás snažili oboch zapojiť do debaty rôznymi otázkami, no nikomu sa to nepodarilo, tak to nakoniec vzdali. A bol koniec po peknom dni... nieže by mi ho mi ho pokazil on, ale aspoň jeden deň som si chcela užiť bez nejakých problémov alebo blbých pocitov.

„Myslím, že už pôjdem,“ hovorila som a vstávala som zo sedačky, „ešte si musím niečo vybaviť.“

„Och to myslíš vážne?“ smutno na mňa pozrela Aria.

„Áno. Ako som povedala, ešte niečo mám. No ale zajtra sa vidíme v štúdiu nie?“ žmurkla som na ňu.

„Jasné už sa  tešíme!“ pritakal Lil.

Ešte som sa so všetkými rozlúčila (až na jednu výnimku) a pobrala sa smerom k metru.

„Počkaj!“ počula som niekoho za mnou kričať, ale nemyslela som si, že to je na mňa, tak som sa neotáčala a pokračovala som v chôdzi. „Baya do riti! Stoj!“ pokračovalo kričanie a mne doplo, že to bezpochyby bude na mňa. A mala som už aj tip, kto to bude. Keď som sa otočila, zistila som, že som sa nemýlila.

„Čo potrebuješ?“ spýtala som sa zarazene keď ku mne pribehol.

„Chcel som sa s tebou porozprávať osamote a tam sa to nedalo,“ odvetil.

„Aha,“ nezdalo sa mi, že sa mi dvaja máme o niečom rozprávať, ale nechala som ho nech pokračuje, „ o čom sa chceš rozprávať?“

„O tom, aké to teraz je.“

„Aké to teraz je?“

„Vážne ideš teraz robiť toto?“ chytal nervy.

„Robiť čo?“ tvárila som sa nechápavo. Keď sa môže hrať on, môžem sa aj ja.