Taxi [L.P.] ✔

čo najďalej

2016

„Ako ja moc neznášam tvoju prácu." Jej mama krútila hlavou.

„Mama, jednoducho musíš pochopiť, že mňa to baví." Vydýchla jej Jae. Bola už naštvaná, že jej matka to nedokázala pochopiť. Tak čo! Robila taxikárku a bavila, - veľmi ju bavila táto práca. Nevie si predstaviť, čo by robila bez nej.

„Ale žena by nemala robiť takú prácu." Argumentovala jej mama. „Ženy by mali pracovať v dome, alebo robiť nejaké ľahké činnosti. Mali by robiť sekretárky, alebo niečo také podobné..." Zamyslela sa jej mama.

„A prečo doparoma nemôžem byť taxikárka! Čo je na tom tak zle!" Zhúkla po nej.

„To, že ženy takú prácu nerobia. Je to mužská práca."

„Vieš, čo?" Skríkla Jae po svojej mame. „Nebaví ma to. Odchádzam preč!"

Odsunula sa od stola, až tak silno, že stolička padla na zem. Jae to nezaujímalo, chcela len jednoducho odísť, čo aj spravila. Vzala si bundu, obula si tenisky a z poličky si vzala kľúče od svojho nového auta a buchla za sebou dverami.

Aj keď jej auto bolo taxík, tak nebolo žlté, bolo biele. Milovala ho tak moc, tak sa o neho starala ako nikto nikdy. Nikdy jej mama to nechápala, no taktiež ani jej bývali frajeri. Nechápali, ako môže existovať žena, ktorá miluje viac svoje auto, ako ich. Preto Jae nemala šťastie v láske... Považovali ju za divnú.

Slastne vydýchla až vtedy, keď si sadla za do svojho autíčka. Nepracovala ako hlavná taxikárka, ale pracovala len, dalo by sa povedať, ako brigádnička. Preto nemala ani vysielačku, bola vždy iba na mobile.

„Clary? To som ja Jae, nemáš niečo pre mňa?" Hneď ako jej to kamarátka dvihla, tak to zo seba vypustila.

„Mám, chceš?" Opýtala sa a Jae až zažiarili oči.

„Jasné, že chcem! Pane Bože, prečo sa tak hlúpo pýtaš!" Vybehla na ňu. „Vieš, že by som ťa nikdy neodmietla! Pretože túto prácu milujem!"

„Dobre, takže na letisko, povedala som mu, aké máš auto, takže len si nastúpi, povedal, že by chcel ísť niekde ďaleko, takže neviem... Vraj s peniazmi nie je problém. Keď som sa ho pýtala, prečo si nechce požičať auto, tak mi povedal, že naše mesto nepozná, tak chce taxík. Tak som navrhla teba." Dohovorila.

„Ďakujem, si super." Jae sa zasmiala.

Ešte sa milo rozlúčili a Jae odišla na letisko, bývala blízko letiska, takže to nemala ďaleko, ako náhle auto zastavila, chcela si odopnúť pás, no nemala možnosť, keďže jej niekto dal do auta veci,- alebo skôr na zadné sedadlo a muž sa posadil dopredu. Jae nebola na to zvyknutá, takže keď muž nastúpil Jae mu venovala škaredý pohľad.

„Ty si dievča." Ozval sa.

„No nie, som mužatka." Falošne sa usmiala.

„Hej! Prestaň byť zlá! Mám zlý deň, budem hnusný na teba!" Odporoval jej.

„Ja viem byť stokrát horšia." Uškrnula sa.

„Si protivná, chcem niekoho iného." Už-už chcel vystúpiť, ale Jae zamkla auto a usmiala sa na neho. „Chceš ma znásilniť!" Skríkol na auto. Jae len pretočila očami.

„Kde chceš ísť?" Opýtala sa ho a naštartovala auto, zapla si pás.

„Čo najďalej."

„A to je kde?" Dvihla obočie a pozrela sa do jeho tváre. Mohla si všimnúť, že tento muž moc starý od nej nie je, že je dosť sympatický a jeho tvár, ako keby niekde už videla.

„Niekde mimo mesto."Vyšlo z jeho ružových mäkkých pier a tá jemnosť sršala z jeho očí.

„Dobre." Vydýchla a smerovala von z mesta.

V aute bolo ticho, okrem rádia, ktoré hralo pesničky, občas moderátori niečo povedali, ale to bolo všetko. Jae si to takto užívala, vždy to tak bolo, no teraz sa cítila nesvoja, keďže ten muž sede veľa nej.

„Povedal si, že si mal zlý deň." Povedala do ticha a otočila sa k nemu, on sa na ňu pozrel a čakal, čo povie. „ Vedel si o tom, že taxikári sú tí najlepší terapeuti?" Dvihla obočie a okamžite sa otočila späť k ceste.

„Nevedel som to." Zamyslel sa.

Nikdy sa nerozprával s taxikárom alebo v jej prípade s taxikárkou. Vždy mal nejakého vodiča, čo ho niekde odviezol alebo sa odviezol sám. No posledné mesiace chodil len s vodičom, keďže Cheryl nechcela aby šoféroval.

„Tak už to vieš, pozri sa. My dvaja sa nepoznáme a nebude sa poznať, keďže ja budem mať milión zákazníkov, takže na teba hneď zabudnem, takže mi môžeš povedať, čo sa deje." Keď to dopovedala Liam sa zamračil.

„Nemôžem ti to povedať." Vyslovil to s nechuťou.

Jae sa k nemu hneď otočila a zamračila sa. V hlave si pomyslela; čo si ten somár o sebe myslí, no v reáli, to nikdy nepovedala. Nemohla niečo také povedať o zákazníkovi, predsa by ju vyhodili. Radšej si kusla do jazyka a sledovala cestu.

Už boli mimo mesto, mala namierené do malej dedinky, ktorá bola za mestom, tak ho chcela vysadiť a viac sa o neho nestarať. Práve vchádzala na diaľnicu a muž vedľa nej iba zavrčal.

„Prečo na diaľnicu?" Posťažoval sa.

„Lebo si chcel ísť ďaleko a tak ideme." Hovorila.

„Och môj Bože." Vydýchol.

„Ak sa ti to do čerta nepáči, môžeš vystúpiť!" Zhúkla po ňom, no nespomaľovala, skôr pridala.

„Aby som sa zabil? Ďakujem neprosím." Odpovedal jej.

„Si nemožný."

„A ty sa chováš ako nejaká namyslená fiflena."

Jae otvorila ústa, že niečo povie, no radšej ich zavrela a stupila na brzdu. Auto až zapišťalo, ako zabrzdila.

„Vystúp." Zhúkla po ňom a dívala sa pred seba.

________________________________________

Nová časť! čo na to hovoríte ?? :D komenty a vote ma potešia ! ♥ kto chce venovanie ?? :D hah -M 

ps: to auto :D také mám :D ale v čiernej farbe ! ♥