Taxi [L.P.] ✔

útek

2016

„Si hrozná!" Zasyčal po nej. „Stále sa len so mnou hádaš! Kedy si mi povedala niečo pekné?! Kedy si mi naposledy povedala, že ma ľúbiš?!" Hľadel svojimi hnedými očami do  tých jej hnedých, ktoré teraz boli zúžene a prísne na neho hľadela.

„Ako sa opovažuješ niečo také povedať!" Skríkla po ňom.

„Ako?! Pretože ma to už nebaví! Ja ťa fakt ľúbim! Som pre teba ochotný spraviť všetko! Dal som ti všetko! Dokonca som sa postavil fanúšičkám, ktoré nie sú spokojné, že chodím s tebou, pretož-" Nestihol ani dopovedať, pretože mu na líci pristala jej jemná ruka, ktorá tam zanechala červený odtlačok. Nikdy a nikto by nečakal, že táto dospelá žena bude mať takú silu.

„To už stačí, Liam! Chováš sa ako spratok! Toto je od teba úbohé! Naznačuješ tým, že ma neľúbiš?!" Zasyčala po ňom. „Pretože tvoja posledná veta tak znela!" Hľadela mu stále prísne do očí.

Liam nahlas prehltol. „Cheryl, jasné, že ťa ľúbim."

„Pochybujem o tom." Zatvárila sa urazene a ruky si založila na hrudi a v ňom to vyvolalo naštvanosť, väčšiu, ktorú mal do teraz.

„DOSŤ!" Zreval na ich dom. „Toto ma už kurva nebaví! Ty sa chováš ako dôležitá panička a ja som NIKTO! Ak sa spamätáš, tak mi zavolaj." Zhúkol po nej a spratal sa preč.

Zbehol rýchlo schody, do ich spálne a vytiahol cestovnú tašku, ktorá bola položená dole v skrini a otvoril ju. Začal si do nej ukladať veci, ktoré zbadal. V podstate veci, ktoré mu padli pod ruku. Už ho to nebavilo. Omrzel ho takto život. Všetko na začiatku bolo také krásne, páčilo sa mu to, no teraz sa mu iba zdá, ako keby ho ťahala za nos. Ako keby to s ním nemyslela vážne a on bol len naivný chlapček. Ale on ním nechcel byť.

Keď dohádzal veci, zazipsoval tašku a ešte do nej hodil mobil, pas a nabíjačku. Nechcelo sa mu ju dávať si ju na plece a len si ju ťahal za sebou. Nezabudol si vziať svoju gitaru, na ktorej si občas zabrnká, aby mu nebolo smutno.

Keď kráčal po schodoch, taška robila buchot a to on v hĺbke duše chcel. Pretože chcel aby ho počula odchádzať a ospravedlnila sa za posledný mesiac, kedy sa len a len hádali.

„Kde ideš!!" Zhúkla po ňom. „Čo si akože tým chceš dokázať?!" Zúrivo na neho hľadela, niekto by mohol povedať, že jej z očí šľahali plamene a to len kvôli tomu, že ju len tento mladý, naivný chalan chce opustiť.

„Odchádzam preč, Cheryl. Ako som povedal," zahryzol si do jazyka, aby nepovedal niečo hnusné, „keď sa spamätáš vrátim sa." Už sa jej ruka dala do pohybu, aby mu uštedrila ďalšiu facku, no tomu zabránil, už nechcel viac.

„Chováš sa ako sopľavé dieťa, Liam. Neviem o čo ti ide, no mal by si sa tomu postaviť a nie utekať pred problémami. Tým len dokazuješ, že si ešte nevyspelý." Povedala skrz  zuby. „Tým mi len dokazuješ, že chodím s dieťaťom a nie si ma vhodný."

„Tak by si mala prestať chodiť s dieťaťom." Otočil sa k nej. „Alebo možno ty by si mala dospieť." Uškrnul sa a venoval jej posledné žmurknutie a tým odišiel z ich domu, ktorý patril jemu, ktorý kúpil on, tak ako aj všetky veci do neho. Investoval do neho, pretože ona chcela vysnívaný dom, dokonca aj to jej oblečenie, ktoré nosila, patrilo jemu, pretože on jej ho kúpil. Ani jediný krát, čo bola s ním na nákupe nepoužila kreditu, pretože platil on. Pretože ju miloval...

No teraz mu dochádzalo, že ona jeho asi nie, chcela ho pre slávu, pre peniaze. Mal počúvať kamarátov, rodinu... No on nie. Ona si ho namotala, že ho mala v pasci, alebo skôr v pavučine, ktorú si uplietla pre neho. Bol uväznený v pavučine a konečne teraz sa z nej dostal a cítil sa slobodne...

Nechcel sa nad tým zamýšľať, tak len radšej prešiel svojmu milovanému autíčku, ktoré hádam miloval viac, ako Cheryl, no nahlas to nikdy nepovedal. Do kufra nahádzal veci a vyparil sa preč. Rozmýšľal, kde by mohol ísť. Najprv ho napadol Niall, mohol by ísť k nemu, no ten je na neho naštvaný;

„Chcel som ju!" Zasyčal po ňom jeho bloďavý najlepší kamarát. „Túžil som po nej a ty to vieš! Hovoril som ti to! Zachoval si sa bezohľadne, Liam! Ty si chceš hovoriť kamarát? Sklamal si ma! Aspoň keby si tie roky dozadu neklamal, že mám u nej šancu!"

Ihneď sa mu objavili slová jeho kamaráta, ktorého zradil. No on zato nemôže, môže za to jeho srdce... Ale naštvanému človeku to ťažko vysvetlíte a tak tomu nechal voľný priebeh a teraz ľutoval, lebo sa nemal na koho obrátiť. Spomenul si v mysli na kučeravú palicu. Keby bol v Londýne, tak by určite išiel za ním, no on je vo Francúzsku a natáča film, nemôže ho rušiť. Povzdychol si a napadol ho Louis, no  s ním je tiež pohádaný...

„Chlape, hovorím ti, využíva ťa. Chce len tvoje prachy a slávu." Hnedovlasý, starší no o niečo menší chlapec mu položí ruku na rameno. „Vôbec jej nevidieť v očiach iskričky, keď ste spolu. Keď si chodil so Sophii tak ona ich mala a ty tiež." Vydýchol. „Dávaj si na ňu pozor kamarát." No Liam na to prehnane reagoval. Vynadal mu a ako dokončil jeho monológ so samými nadávkami odišiel od neho aj so Cheryl priamo do Londýna.

Rukami udrel do volante. Všetko ľutoval, dokonca nemohol zavolať ani domov, pretože ako jeho mama povedala, sklamal ich. Nechceli aby sa s ňou zaplietol. Nechceli, aby sa zaplietol so staršou ženou, no bohužiaľ...

Napokon auto zaparkoval pred veľkým letiskom. Auto odstavil a s vecami sa vybral dnu. Bol rád, že bol večer a stred týždňa, pretože keď vstúpil do letiskovej haly, nebolo veľa ľudí. Prešiel k tabuli a prezeral si lety.

„Najbližší let do Chicaga." Zamrmlal si a prikývol. Vybral sa k pultu odkiaľ si kúpil letenku a ani sa nenazdal a už sedel v lietadle. Vydýchol si, keďže mal od všetkého pokoj, vyhovovalo mu to...

Dokým sa lietadlo dostalo do výšin, tak on už spal. Nechal sa uniesť do ríše snov, uvoľnil svoju myseľ, pretože nechcel myslieť na ňu, chcel byť na chvíľu voľný... Chcel pauzu.

A tak utiekol tento naivný chlapec pred problémami. No to ešte nevedel, čo ho v Chicagu čaká...

_________________

Takže môj nový príbeh ♥ Dúfam, že sa Vám zapáči! Dlhý nebude, bude mať iba 10 častí a epilóg! ♥ Poteší koment a vote - M