V ústach ucítila kovovú chuť, keď prehryzla mužovú kožu na predlaktí. Vykríkol, zahrešil na adresu Amélie a pustil ju.
Od strachu sa rozutekala preč. Až po minítach neúnavného behu sa zastavila a nahromadené sliny zmiešané s krvou vypľula.
Porozhliadla sa. Bola v malej dedinke, no aj tak si pripadala, ako maličký človek vo veľko meste.
