Florencia, jej bohatstvo, chýr apohostinnosť
Prvý doklad o osídlení pochádza z rímskych čias. V roku 59 pred n.l. na pravom brehu rieky Arno si Rimania zriadili svoju kolóniu. Keďže mala vynikajúcu polohu, veľmi rýchlo sa stala prosperujúcim obchodným centrom.
V 6. storočí n.l. sa mesta zmocnili načas Longobardi. V priebehu raného stredoveku však natoľko ekonomicky zmohutnela, že si vydobila pozíciu nezávislého štátu. V 9. storočí /845/ v meste syn Karola Veľkého, Lothar založil jednu z prvých deviatich teologických škôl v Taliansku. Okolo roku 1000 markgróf Hugo preložil sídlo z Luccy do Florencie. Jeho farby červená a biela sú dodnes erbovým znakom mesta. K autonómii doviedla mesto markgrófka Matylda, ktorá už v roku 1078 osobne dozerala na stavbu mestského opevnenia. V roku svojej smrti /1115/ Florencii udelila štatút nezávislého mesta. Florencia rozhodne v 12. storočí mocnosťou nebola, ani obchodnou ani politickou, ale mesto sa začalo rozvíjať do takej miery, že sa výrobky vyvážali do celej Európy i severnej Afriky. Okolo roku 1200 v meste vznikajú prvé cechy, ktorých hlavnou úlohou bolo hájiť záujmy kupcov a bankárov.
V prvých dňoch republiky Florenťania ako praví demokrati nedôverovali ani jednému verejnému činiteľovi od jeho nástupu do úradu. Obávali sa, aby ich niektorý z nich neobral o vzácnu slobodu a neurobil sa samovládcom. Aby sa vyhli tomuto nebezpečenstvu, každé dva mesiace volili úplne novú Signoriu. Tak sa cítili bezpeční. Florenťania boli usilovní občania a mali radi peniaze. Od svitu do mrku sedeli pri svojich primitávnych krosnách a tkali súkno z vlny oviec pasúcich sa za hradbami mesta. Súkno škriabalo, strapkalo sa, hrialo málo. Aqle inakšiu tkaninu nevedeli vyrobiť a túto mohli predávať len po dedinách v okolí Arna až po Pisu. Keby Florenťania zostali chudobní, mohli ďalej žiť pokojne, nenápadne, tkať si svoje jednoduchéspkno a zhovárať sa o politike. Ale osud sa z nimi zahral a nadelil im bohatstvo. Veľké bohatstvo. V roku 1238 skupina svätých mníchov Pokorných bratov svätého Michala alebo Umiliatov požiadala o povolenie postaviť v meste súkenku. Mesto im pridelilo lúku za riekou a tam súkenku aj postavili. Za spevu nábožných piesní potom mnísi sedávali pri krosnách a vyrábali najjemnejšie, najteplejšie, najpevnejšie a najkrajšie súkno na svete. Pomenovali ho panno di San Martino alebo krátko San Martino. Miestni občania veľmi rýchlo od mníchov odkukali manufaktúrny spôsob výroby a prepadla ich priam horúčka ako u zlatokopov. Zelená lúka sa ozývala buchotom výstavby dielní, aby v nich čo najrýchlejšie mohli vyrábať sanmartinské súkno. Výroba narástla do gigantických rozmerov a stala sa najnoblesnejším podnikaním, smeli sa do nej púšťať len rodiny stojace na najvyšších priečkach spoločenského rebríčka. Čoskoro v celom Taliansku nebolo dosť surovej vlny pre všetky súkenky postavené popri rieke Arno. Florentskí súkenníci, lanaiuoli, začali posielať svojich agentov, zvyčajne vlastných synov na nákup do Španielska, Francúzska, Anglicka odkiaľ nespracovanú vlnu loďami privážali do Florencie. Tu z nej vyrobili sanmartinské súkno a do tých istých karjín ho zasa predávali so 400 percentným ziskom. Tak sa stalo, že „grófi krosien" ako ich volali veľmi zbohatli a objavili bankovníctvo. S podobnou vervou ako vyrábali súkno, vrhli sa do finančníctva a dosiahli rovnaké úspechy.
Od 12. do 15. storočia, čiže vyše 300 rokov, bola kolískou tvorivého ducha každého druhu. Po celom svete bola Florencia slávna vďaka svojej kultúre a umeleckej tradícii. Stala sa kolískou renesancie a taliansky génius sa tu predstavil vo svojej najväčšej kráse a intenzite. Omnoho mocnejšia a významnejšia bola predovšetkým Pisa i niektoré ďalšie mestá. Raketový vzostup je v 13. storočí, kedy skončili boje medzi Guelph a Ghibellini, a to víťazstvom Guelph /pápežská frakcia/, ktorí nastolili vládu Secondo Popolo. K moci sa dostala Signoria tvorená zástupcami cechov. Výsledkom toho bolo medzi iným i vyhnanie Dante Alighieri /1302/ z mesta, ktorý patril do frakcie Ghibellini. Ten na oplátku zaplnil Peklo v svojej Božskej komédii práve florentskými patricijmi.
Mesto sa preslávilo v dobe, keď mu vládol rod Medici. Skvelýmpredstaviteľom rodu bol Lorenzo il Magnifico. Za jeho syna došlo k poklesuprestíže, a to i vplyvom Girolamo Savonarola, fanatického dominikánskehomnícha, ktorý na čas ovládol mesto. Po jeho upálení sa do čela florentskejrepubliky postavil umiernený Piero Soderini, ktorého hlavným poradcom bolMachiavelli. Medici sa k moci vrátili v roku 1512. V roku 1516 sa GiovanniMedici stal pápežom /Leo X./ a podporoval umelcov, ktorých poznal zo svojhopobytu vo Florencii. Nová sláva rodu nastáva za Cosimo I. Medici, ktorý svadbous Eleonórou z Toleda získal veľké finančné prostriedky, z ktorých bolapostavená i galéria Uffizi.