Because Of Dragonheart

Cesta

Zobudila som sa na pípanie budíka ktorý sme dostali len pri príležitosti cesty do údolia. Bolo práve 04:40, najvyšší čas ísť sa umyť a obliecť. Rýchlo som vbehla do kúpeľne a obliekla som si kožené nohavice, kožené čižmy a bielu blúzku. Bol to typický "slávnostný oblek" na príležitosť nadviazania spojenia. Chlapci majú rovnaký, len viac... Chlapčenský takže pochopiteľne nemajú blúzku, ale košeľu.

Hodiny ukazovali presne 04:55, takže som rýchlo zbehla po schodíkoch a šla som na 'námestie'.

Tam už čakala Corral, Henris, niekoľko iných detí ktpré poznám len z videnia a jeden dospelý. Je mi povedomí, ale až prídem úplne blízko, zistím, kto to je.

Človek ktorý doprevádza deti do údolia Ferahle, nesmie mať draka, keďže sa tam ide na koňoch a človek musí venovať veľa času tomu, aby sa naučil jazdiť a aby mohol potom on učiť iné kone na to, že sa na nich bude jazdiť. Tieto kone sú vypustené do prírody a ztamaď sa berú len v deň odchodu.

A tento človek nemal draka. Tak isto, ako všetky generácie pred ním. Preto teda vykonával túto prácu s koňami. Očakávalo sa teda, že ju budem vykonávať aj ja. Otec.

,,Ahoj, Ónyx," povedal s menším úsmevom. Tiež som sa usmiala.

,,No deti, musíte sa zoznámiť, možno budete musieť spolupracovať... Každopádne, ja som Ronald."

Začali sme sa zoznamovať. Ja som to mala ľahšie, s dvoma členmi výpravy som sa už stihla spoznať. Spoznala som sa teda ešte zo zvyšními troma deťmi. Jedno dievča(Semma) a dvaja chlapci (Gorral a Cybie).

Semma - mala blond vlasy a sivé oči.

Gorral - mal hnedé oči aj vlasy.

Cybie - mal tmavé vlasy a zelené oči.

Takto už, keď sme sa spoznali, sme sa vybrali ku koňom. Ronald každému pridelil koňa. Keďže ja som sa učila jazdiť už skôr (hovorím, každému je jasné, že ja draka buď ani nedostanem, alebo ho stratím), takže mi bol pridelený mladší sivý valach menom Padrino.

Skontrolovali sme obsahy brašien po bokoch sedál a keď sme si boli istý, že tam máme dostatok jedla a vody, nasadli sme na kone. Strčila som ľavú nohu do strmeňa a vyšvihla som sa do veľkého westernového sedla. Chytila som oťaže a šla som na konci rady ako jedna zo skúsenejších. Ronald bol prvý, hneď za ním súrodenci, Semma, Gorral, Cybie a na konci ja.

,,V koľkých si sa naučila jazdiť?" opýtal sa zaujate Cybie. Tiež je jeden z tých, ktorý nemajú predpoklady na to, aby sa stali 'dračími jazdcami'. Vyzeral tak, že kone ho vcelku fascinujú viac ako draky.

,,Naučila alebo začala učiť?"

,,Oboje," povedal pričom sa na mňa usmial. Zatiaľ sme šli v lese krokom, a za sebou, keďže cestička bola užšia, takže sa na mňa mohol otočiť. S Corall sme sa dohodli, že pri najbližšej možnosti pôjdeme pri sebe.

,,No... Učiť som sa učila v deviatich a naučila som sa v dvanástich."

,,Tak dlho ti to trvalo?" opýtal sa udivene.

,,Nie," zasmiala som sa. ,,Chcela som sa zdokonaľovať a naučiť sa skákať nie je až také jednoduché."

,,Aha... Ja som na skákanie zatiaľ nemyslel. Skôr som sa chcel 'spoznať' a viac 'spriateliť' s koňmi. Rozumieš, nie?"

,,Áno, áno, prirodzená komunikácia. A vieš jazdiť aj bez sedla?"

,,Áno, viem," povedal.

,,A myslíš, že dostaneš draka? A že sa ti podarí ujsť?"

,,Neviem," zamyslel sa. ,,Nemyslím, že draka vôbec dostanem. Ale aj keby... Neušiel by som. Vôbec nič o drakoch neviem. Aj tak mi stačia kone," povedal s úsmevom.