Because Of Dragonheart

Draci

Za dierov v stene bolo vidno obrovský hustý les a nejaké veľké skaly. Podľa všetkého by sa draci mali nachádzať pri tích skalách. Začala som byť nervózna.

Čo ak sa mi nijaký drak neukáže? Čo ak ho zabijú?

Týmito myšlienkami som sa zaoberala celú tú chvíľu čo sme stáli pred otvorom v skale.

,,Tak, a sme tu," povedal otec. ,,Teda... Nie až tak celkom."

Vrhla som naň nechápavý pohľad.

,,Ako to, že nie až tak celkom?" spýtal sa Henris, zrejme rovnako udivený Ronaldovou odpoveďou.

,,Od tadeto musíte ísť sami," ohlásil, pričom naň tentoraz Corall vrhla šokovaný pohľad.

,,A... Kam máme presne ísť?" opýtala sa Semma.

,,K tej skale s vodopádom," odpovedal otec jednoducho a kone otočil na odchod. Ale ešte sa zastavil, zosadol, prišiel ku mne a chytil ma za ramená. ,,Aby si vedela. Nech sa stane čokoľvek,  ťa budeme mať rovnako radi," povedal, usmial sa a objal ma. Chvíľu som zarazene stála, ale potom som mu objatie opätovala. Slzy som mala na krajíčku, rodičov som mala rada. Ale nemohla som sa rozplakať. Nie pred ostatnými.

  ,,Dovidenia, budúci dračí jazdci," povedal otec, vysadol na svojeho koňa a s týmito slovami popchol svojeho koňa, krátko zapískal a v sprievode ostatných koní vrátane Padrina s ktorým som sa zabudla rozlúčiť zmizol za stromami.

,,Ideme?" spýtal sa neisto Gorral.

Henris mu odpovedal jednoduchým prikývnutím a všetci sme sa vybrali ku skalám. Keďže bol cca ešte len obed, mali by sme doraziť niekedy v poobednajších hodinách.

Všetci sme mlčky kráčali.

,,Čo si myslíte, kto každý dostane draka?" opýtala sa Semma a vrhla na mňa veľavýznamný pohľad za čo sa na ňu Corall zamračila.

,,Neviem. Ale podľa mňa by sme ho mali dostať všetci," zauvažoval jednoducho Henris.

,,Tak inač... Kto podľa vás ujde?" opýtala sa Semma (samozrejme).

,,Semma, mala by si prestať," povedala už naoko nahnevaná Corall pričom na ňu vrhla káravý pohľad. ,,Sama nemáš až také vysoké šance, aby si sa mohla povyšovať nad Nyx."

Semma sa na ňu šokovane pozrela. ,,Ale veď len sa pýtam," a vrhla na všetkých nevinný pohľad.

,,Nechaj to, Corall, veď sa len pýtala. Navyše, má pravdu, ja nemám nijaké šance," povedala som s úprimným úsmevom. Vnútri ma to však zožieralo za živa. Nie to, že by sa mi Sem vysmievala rovno do očí, ale skutočnosť, že draka mať nebudem. Čím bližšie ku skale sme boli, tým viac trápne a smutne som sa cítila.

,,Už len chvíľu chôdze a budeme tam," oznámil nám Henris.

Pozerala som sa na prírodu navôkol a snažila som sa zapamätať si cestu sem. Predsa len, keď toho draka ani len nedostanem, bude to dosť dôležité, neako sa dostať naspäť.

Skala bola už nadohľad, keď ma prepadol taký divný pocit.

,,Nemohli by sme sa tu zastaviť?" opýtala som sa trochu nervózne.

Semma na mňa hodila otrávený pohľad, ale ako prvá si sadla na neďaleký spadnutý strom. Ďakovne som sa na ňu pozrela za čo len pretočila očami a počkala kým si aj všetci ostatný posadajú.

,,Prečo si si chcela dať pauzu, Ónyx?" opýtal sa ma starostlivým tónom Henris.

,,Ja len... Aby ste vedeli, nech sa stane čokoľvek... Zostaneme v kontakte aj naďalej, však?"