Kapitola 2

33 3 1
                                    

Jemné "cink" a dvere výťahu sa otvorili.Otočila som sa a uvidela dlhočajznú chodbu, vyleštenú až tak, že zrkadlá ani neboli potrebné. Na strope boli moderné krištálové lustre, ktoré si myslím, že boli tak trochu zbytočné, leb ranné slnko si razilo svoju cestu dnu cez obrovské presklené okná, z ktorých bolo vidieť na celý New York. Chodba bola dlhá, zdala sa takmer nekonečná a hemžila sa strašne ľudmi. Pred pár rokmi by som sa bála ako tade prejdem, ale teraz som dobre vedela, že prejdem úplne bez problémov.

A tak som vystúpila s vystretou hlavou a neutrálnym výrazom na tvári. Hoci tu bolo dosť rušno, stále som počula klopkanie mojich vysokých čiernych opatkov. Mala som na sebe to čo vždy. Čiernu úzku sukňu po kolená, bielu blúzku, čierny blazer a čierne štekle. Vlasy v drdole, na očiach okuliare.

Ako som prechádzala chodbou všetci čo išli okolo ma zdravili už nacvičeným ,,Dobré ráno, slečna Blank." A ja som odpovedala zdvorilým ,,Dobré ráno." Bolo to tak vždycky. Už posledné 3 roky čo som tu bola. ,,Dobré ráno, Lydia." pozdravil ma môj najlepší kamarát Jace a pridal sa ku mne. ,,Dobré ráno." riekla som a vzala si do neho kávu, ktorú držal v ruke. ,,Latte s dvojnásobnou penou dnes nemali." povedal a odpil si z vlastnej. Ja som sa napila a odvetila. ,,Čože? Ako sa mi opovažuješ doniesť Latte iba s jedným napareným mliekom?" a strčila som mu to spať do ruky. Pokračovala som rýchlou chôdzou. On sa zasmial a bežal za mnou.

Keď ma dobehol vravel: ,,Prepáčte, vaše veličenstvo. Ospravedlňujem sa." Ja som sa otočila na opatku a s úškrnom si od neho zobrala kelímok. ,,Až taká snobka nie som. Ďakujem." On sa usmial a odhalil tak svoj dokonalý chrup. ,,Niet za čo."

Keď som otvorila dvere od svojej kancelárie, zastavila moja recepčná. Je to tak, mala som vlastnú recepčnú! Bola to malá, okuliarnatá, trošku pri tele pani, ktorá mohla mať okolo 42. Ale bola neuveriteľne milá. A na rozdiel od iných jej vôbec nevadilo, že s Jaceom trávim toľko času a ani v tom nevidela žiadne "niečo viac ako priateľstvo".

Jace bol odo mňa o 5 rokov mladší a bol ešte len čerstvý absolvent Harvardu. Pretože tu začal iba pracovať a ja som bola jedna z najlepších, dali mi ho na starosť aby sa niečo odo mňa naučil a trošku sa tu zorientoval. To bolo skoro pol roka dozadu a za ten čas sme sa stali veľmi dobrými priateľmi. Napriek tomu , že pochádzal z až nechutne bohatej a snobskej famílie, pôvodom ešte zo starej Philadelphie, ktorá mohla vlastniť aj 1/4 New Yorku, bol to strašne milý a normálny chalan. Dalo sa s ním baviť o úplne všetkom. Mala som síce trošku otázky o jeho orientácii, ale to mi vôbec nevadilo. Dôležité bolo, že mi pomáhal a vedel ma rozveseliť aj v tých najnáročnejších situáciach.

,,Slečna Blank, máte nový prípad na stole. A volal Trevor Scott." riekla Tootsie, moja recepčná. Otočila som sa k nej a s úsmevom odpovedala. ,,A nepovedal prečo?" Ona pokrútila hlavou. ,,Nie len, že Vám mám odkázať, že mu máte zavolať keď budete mať čas." Pozrela som sa na Jacea. On len mykol plecami. Trevor bol totiž Jaceov starší brat. ,,Dobre ďakujem, Tootsie." odvetila som jej a teraz už vstúpila do kancelárie.

Moja kacelária bola úžasná. Nebola až taká veľká akú mala Jessica v Londýne, ale mala skvelý výhľad vďaka tomu, že som bola až na 33.poschodí. Plno presklených veľkých okien a kožené sedačky, menší bar a tmavý nábytok tomu dodávali ten správny šmrnc. Jace zavrel dvere a ja som položila svoju kabelku a kávu na svoj obrovský, tmavý, pracovný stôl. Vystrela som ruky vo vzduchu a nechala povzdych víjsť z mojích úst. ,,Unavená už tak skoro ráno? To sa mi nezdá." Zasmiala som sa a otočila sa k nemu. ,,Nepoznáš ma dosť dobre." On ironicky odpovedal. ,,Máš pravdu. Ale tipnem si. Pozerala si 258 časť Priateľov, ktorú si aj tak asi už milionkrát videla a vieš to takmer naspamäť, ale cez to ti to nedá a musíš si to proste pozrieť." dopovedal a prekrížil si ruky na hrudi. Prevrátila som očami a sadla si za stôl. ,,Do toho ťa nič, btw." On si sadol na kožené kreslo predo mňa. Zdvihol ukazováčik a hovoril. ,,To je síce pravda...." potom sa zamyslel. ,,Ale ako tvoj priateľ, kamarát a dôverná osoba ťa poznám dosť na to aby som vedel, že priateľov miluješ a keďže taktiež viem aký bol minulý týždeň náročný, práb dielov stupidného navyše dosť starého seriálu ti zdvihne náladu. To,že vyzeráš ako by ťa prešiel parný valec, to už môj problém nie je." Pozrela som naňho. ,,Tak po A. Minulý týždeň bol síce náročný,ale nebola som na tom až tak zle. Po B. Priatelia nie sú ani stupídny ani starý seriál. Je to legenda. Tie seriály čo chodia v telke im nesiahajú ani po členky. A po C. To vyzeránm fakt až tak grogy?" On sa nahol ku mne a zašepkal. ,,Hovorila o tom celá hala. Pozrite sa na Lydiu, vyzerá akokeby preplávala Altlantik." Ja som sa rozosmiala a hodila doňho ceruzku. ,,Jace! Chcem vedieť pravdu!" On mykol plecami: ,, Veď som ti ju práve povedal." riekol on a postavil sa. ,,Musím ísť. Pracovné povinnosti." Nadvihla som obočie. ,,Ale nehovor. Že ty ideš zase akože pokaziť kopírku aby prišiel ten sexy opravár?" a mrkla som naňho okom. On sa chytil za srdce. ,,Prečo si taká krutá? Vieš predsa , že je ženatý. A jeho manželka je žena!" povedal dotknutým hlasom, so štipkou irónie. Mykla som plecami: ,, Tak už to chodí." On na mňa ukázal prstom. ,,Ty potvora." Vyplazila som naňho jazyk. On pokrútil hlavoy a otočil sa na odchod. ,,Jace?" riekla som ešte pred tým ako otvoril dvere. ,,Áno?" odpovedal on. ,,Obed o 12.30 platí?" On sa tváril, že hlboko premýšľa. ,,Rozmyslím si to." odvetil nakoniec. ,,Jace!" zastonala som. On mykol plecami. ,,Tak už to chodí." Schytila som najbližšie pero a hodila to doňho. On sa uhol. ,,Nebuď agresívna. Ak sa ospravedlníš za to ako si pred chvíľou zranila moje city, tak pôjdem." Ja som naňho len kukala. ,,Aj ty si ma urazil. Že pozerám "nudných" priateľov!" Jace zase len mykol plecami. ,,Ale ty si tá, ktorá chce ísť na obed." Zhlboka som vzdychla. ,,Prepáč, že som zranila tvoje city." On sa víťazoslávne usmial. ,,Tak sa mi to páči." ,,Nenávidím ťa." dodala som ešte keď bol už vo dverách. ,,Aj ja ťa ľúbim pusa. Maj sa." riekol a zavrel dvere.

táááák. Pusy, mate tu novu cast. je dufam ze troska ine ako to co bolo v jednotke. Louis sa tam sice este neobjavil, teda aspon nie s Lydiou ale aj to príde
Megy xoxo

Futbalistová Obhajkyňa 2Kde žijí příběhy. Začni objevovat