Futbalistová Obhajkyňa 2

Kapitola 3

,,Osolil si tu vodu pred tým než si ju dal variť?" opýtala som sa a opláchla uhorku v dreze. ,,Do kelu!" zahrešil Jace. Zasmiala som sa a odpila som si z vína. Momentálne sme boli u mňa doma, v dvojpodlažnom byte na Manhattane s výhľadom na okolité mrakodrapy, vďaka tomu, že to bolo v 22. poschodí. Raz do týždňa, každý piatok presnejšie sme mali s Jaceom taký "movie večer". Buď sme sa stretli u mňa alebo u neho. Uvarili sme večeru a potom sme si pustili niaku stupídnu komédiu na ktorej sme sa dobre zasmiala a potom sa zhodli, že ju radšej už nikdy pozerať nebudeme. Pri varení sme väčšinou mali pustený niaký dobrý swing ako Frank Sinatra alebo Michael Bubblé, a popíjali sme víno čo niekedy spôsobilo, že jeden z nás alebo aj obaja sme boli tak trochu pripití a smiali sme sa na filme ešte viac. Milovala som tieto piatky.

Pred tým než som Jacea spoznala, som sa cítila v tomto veľkom meste tak trochu osamotená, a ako keby bez niakej zábavy. Len práca a doma, práca a doma. Ale teraz s Jaceom to bolo omnoho lepšie. Chodili sme sa korčulovať do Central Parku, tancovať každú stredu večer, do kina. Jace okrem toho, že bol skvelý priateľ bol aj extrémne dobrý tanečník a tak trochu konzervant, vzhľadom na to z akej rodiny pochádzal. V čom bol však otrasný bolo spev, varenie a šport. Okrem póla,ping pongu a korčulovania. V ostatnom všetkom bol totálne drevo. Cez to všetko som ho mala rada.

,,Prečo musíme robiť práve vegetariánske lasagne? Lasagne majú byť s dobrou mäsovou omáčkou. S mäsom!" zastonal Jace. ,,Lebo mám vegetariánske lasagne rada a navyše ešte si to nejedol." On podvihol znechutene nos. ,,Ani to jesť nechcem." Mykla som plecami. ,,Fajn. Budeš hladný." On otvoril chladničku. ,,Nemáš aspoň niaky jogurt? Alebo pizzu?" Otočila som sa k nemu s prekríženými rukami na hrudi. ,,To nemyslíš vážne, však?" On si odpil z vína prevrátil očami. ,,A čo mi slúbiš za to, že to zjem?" Premýšlaľa som. ,,Dám to z brownieho, ktoré som piekla včera večer." On sa na mňa ironicky pozrel. ,,Zo včerajšieho brownie? Aspoň vidím za čo ti stojím." Drgla som. ,,Jace! Ja ťa dlho prosiť nebudem. Nekaz mi večer." On hlasno vzdychol a nakoniec odvetil: ,,Tak dobre, ale dám si iba trochu." Usmiala som sa. ,,Keď budeš jesť lasagne odo mňa, budeš si ešte chcieť pridať."

Keď boli lasagne užv trúbe sedela som ja a Jace na pohovke pri telke a rozprávali sme sa. Zrazu po chvíle sa Jace opýtal: ,, Bola si niekedy zaľúbená?" Odpila som si z vína. ,,Ako myslíš?" On odvetil: ,, Či si už niekedy niekoho milovala. Akože tak echt." Premýšľala som. ,,Fúha......" ako som mu mala odpovedať?

,,Asi áno." On na mňa hľadel. ,,A prečo nie si ním? Ak sa môžem opýtať..." Pokývala som hlavou. ,,Jasné, môžeš." ,,Tak?"opýtal sa znova. ,, No..... nebolo to také jednoduché. Neviem či by ťa to zaujmalo...." On si podložil ruku pod hlavu. ,,Jasné. Som samé ucho." Odložila som teda pohár na stôl a dala si nohy k hrudi. ,,Vieš..... on bol dosť odlišný odo mňa.Presnejšie bol môj pravý opak. Neuveriteľne ma vytáčal. Normálne sa od takého človeka držíš čo najďalej. Ale ..... ja som od neho len tak odísť nemohla." On sa opýtal: ,,Prečo?" Povzdychla som si a usmiala sa. ,, Bol môj zákazník." On neveriacky otvoril doširoka oči. ,,Áno." Pokývala som hlavou. ,,Mal na krku celkom závažnú obžalobu. Na prvý pohľad nič náročné, ale vôbec nespolupracoval. Práveže som mala pocit, že niekedy mi robil naschvál napriek. Raz bol milý a otvorený, druhý krát bol zatvorený ako mušlaa hovoril v jedno-dvojslovných vetách. Raz na mňa nahučal až som mala z neho strach a potom prišiel ospravedlniť aj s lístkamina futbal. Bol totiž futbalista. Akože soccer. A veľmi dobrý...." riekla som a napila sa vína. Jace iba počúval. ,,Neviem ani ako som sa doňho zalúbila. Prišlo to tak postupne. Možno tým, že mi tak liezol na nervy si získal moju pozornosť a tak trochu tým svojím pochybovaním o mojich názoroch mi začal ukazovať veci ktoré mi predtým veľmi známe neboli.A to ho robilo zaujmavým." On pokýval hlavou: ,,Chodili ste spolu?" Pokrútila som hlavou: ,, Nie. Teda neviem ako to vnímal on. Ale neboli sme spolu niak "oficiálne". Pár krát sme sa bozkávali a boli vonku, ale inak sme spolu nič nemali." On sa opäť opýtal: ,,Prečo?" Mykla som plecami a znova sa napila. ,,No...... ukončila som to. On dostal ponuku v Madride a ja tu. Prijala som to a aj keď on ma prosil, bolo už neskoro.Nebolo to preto lebo by som ho nechcela. Chcela som ho ako nikoho predtým. Ale vzťahy na dialku podla mňa nefungujú. Proste sa to nedá. Čo ty?" On sa napil a jemne sa usmial. ,,Asi tušíš ako som na tom. Čiže aj keď by sa mi niekto páčil, tak je dosť malá pravdepodobnosť, že sa budem ja páčiť jemu." dohovoril a pozrel sa do svojho pohára. Vyzeral trochu frustrovane. Koniec koncov to mal ešte ťažšie ako ja. Chudák. A tak som doňho povzbudivo drgla. ,,Ale no ták. Raz ho určite stretneš. Nesmieš strácať vieru." On vzhliadol späť na mňa. ,,Sme dosť velkí lúzri..... čo sa týka vzťahov." a zasmial sa. Ja som sa pridala. Povzdychla som pohár v ruke a riekla. ,,Tak teda na najväčších lúzrov v láske." On ma napodobnil. ,,Na nás. Na večne osamotené duše." Ja som sa zasmiala a štrngli sme si. Nebola som úplne sama. Mala som Jacea. Ale v niečom mal pravdu. Bola som vo vzťahoch lúzer. A Louis mi chýbal