Futbalistová Obhajkyňa 2

Kapitola 5

Ráno som prišla do roboty s obrovským úsmevom na tvári. Ani neviem prečo som sa usmievala ako idiot keď som spala možno ani nie 5 hodín, pričom normálne pri takom nedostatku spánku ani neviem chodiť. Ale dnes som mala pocit, že od šťastia vyskočím z kože. Deň sa mi zdal krásny, tak krásny ako už dlho nie. A mesto,ktoré mi väčšinou pripadalo šedé a akoby bez farby, dnes hýrilo životom a radosťou. Ľudia v robote na mňa zvláštne pozerali, lebo som mala až podozrivo dobrú náladu, možno mali pocit, že som si aj niečo dala. Pretože všetci vyzerali akoby ich prešiel parný valec, totálne bez energie.

,,Dobré ráno." pozdravila som so žiarivým úsmevom Tootsie. Ona na mňa prekvapene pozrela cez tie svoje veľké okuliare. ,,Ehm..... dobré..... dobré ráno, slečna Blank." Ja som veselo pokývala hlavou. ,,To je dneska krásny deň, však?" Ona sa ešte prekvapenejšie zahľadela von oknom. ,,No... ja veľmi búrky nemám rada, ale ak vy áno...." Ja som sa zasmiala. ,,Iba počasie nerobí deň krajším." a vzdychla som. Ona sa zahľadela na svoj monitor a potom chytro späť na mňa. ,,Dnes bude celkom nabitý váš deň. Volala sem pani McDorsey-ová, kvôli výživnému na jej syna, potom pán Cassidy, rozvodové konanie a nakoniec Gabriel Douglas, žaloba billboardovej spoločnosti...." Ja som s ľahkosťou mávla rukou. ,,Tak aby som sa do toho s chuťou pustila." Ešte raz som sa usmiala a otvorila dvere od svojej kancelárie. Normálne by som asi zastonala a do ničoho by sa mi nechcelo, ale dnes nie. Dnes to bolo iné.

Dala som si dole kabát a s úsmevom na perách sa zahľadela von. Lialo tam ako z krhly. Kvapky pomaly stekali jedna za druhou po veľkých presklených oknách. Vzdychla som a otočila sa ku svojmu stolu. Sadla som si do kresla a vytiahla si papiere potrebnú ku svojej práci.

Zrazu menšie klopanie na dvere. ,,Ďalej." odvetila som a dnu vstúpil Jace. S obrovskými kruhami pod očami, rozcuchanými vlasmi do všetkých strán, v úplne premočenom kabáte a s dvoma kelímkami Starbucks. ,,Jace! Dobré ráno." radostne som vykríkla a utekala mu pomáhať. On zavrel dvere a zívol. ,,Dobre ako pre koho. Ráno som sa zobudil s takou opicou, že som 2 hodiny strávil na vecku vracaním. "Ja som sa zachichotala a vzala si od neho moju kávu. ,,Ha. Ha. Len sa smej." riekol on ironicky a dal si dole kabát. Mykla som plecami: ,,Nemôžem za to, že nie si zvyknutý piť." a vydala som sa ku stolu. On išiel za mnou. ,,som zvyknutý piť, ale nie také sračky aké tam dávali včera. Bolo to odporné." Sadla som si a s iróniou v hlase odvetila: ,,Oh, ja som zabudla, že ty pochádzaš z iných kruhov. Nabudúce to budem brať na vedomie." On si oduto sadol. ,,Prestaň.Nemám to rád, keď spomínaš moju rodinu. Nemôžem predsa za to odkiaľ som. Z akej rodiny." Ja som len s úsmevom mykla plecami a znova sa napila. On si ma premeral od hlavy až po päty a späť. ,,Dnes celá žiariš." riekol nakoniec. Ja som sa usmiala. ,,Vďaka." On podozrivo prižmúril oči . ,,Čo sa včera stalo? Si ešte opitá?" Prevrátila som očami a zastonala. ,,Bože! Ďalší taký. Vyzerám tak snaď?!" opýtala som sa. Jace sa oprel o sedačku. ,,No, si niak podozrivo dobre naladená." Mykla som plecami. ,,Len mám dobrú náladu. Čo je na tom zlé?" On odvetil. ,,Nič.... ako si sa vlastne včera dostala domov?" zmenil tému. Usmiala som sa a oprela sa do svojho kresla. ,,No....išla som najprv sama pešo." On podvihol jedno obočie. ,,Najprv?" Pokývala som hlavou. ,,Hej, ale potom som ho stretla." On sa naklonil dopredu. ,,Koho?" Nervózne stále usmievajúc ako idiot som si obtočila vlasy okolo prsta. ,,Louisa. Vieš, ten o kom som ti hovorila naposledy. Ten futbalista." On vyzeral prekvapene. ,,Čože? A čo robí v New Yorku?" Zasnene som odvetila. ,,No.... je tu kvôli práci. Chvíľu sme sa rozprávali a potom sme sa dohodli, že pôjdeme na obed. Dnes o 12tej."  a pozrela som sa na Jace. On ale nevyzeral tak ako by som očakávala, šťastne a plný podpory.Skôr naopak. Tie emócie z jeho tváre však hneď zmizli a on vstal. ,,No tak si to užite." Zamrmlal .Usmiala som sa . ,,Vďaka." On pokýval hlavou a odišiel. Netušila som prečo tak skoro ani ten jeho výraz tváre, ale to mi teraz bolo jedno. Chcela som aby bolo už 12 hodín. Aby som sa už stretla s Louisom.

Ďalšia príde asi ešte dnes😉