PRÍJEMNÉ ČÍTANIE!
„Melanie, máš návštevu.“
„Smiem vedieť, koho?“
„Nejakú skupinku chlapcov. Ten najstarší sa predstavil, ako Jason.“
OH, LEN TO NIE!
Vyšla som z jedálne a prešla som okolo spoločenskej miestnosti až k vrátnici pri hlavnom vchode.
„Jason, Ben, Mike, Tay, Nate, Rick?“ založila som si ruky na prsiach a snažila som sa tváriť úplne normálne, aj keď moje vnútorné pocity boli iné.
„Melanie. Dlho sme sa nevideli.“ Povedal potichu Jason. Neunikol mi jeho provokačný úškrn.
„Čo tu chcete?“
„No to vieš, pusa. Na staré veci sa nezabúda.“
„O čom to hovoríš?“
„Vieš veľmi dobre, o čom hovorím. Karma je kurva veľká sviňa a ty to vieš.“
Úprimne? Myslím, že môj pohľad nebol až tak dôveryhodný, ako som si z počiatku myslela. Srdce mi bilo o preteky. Cítila som ho až v krku.
„Čo musím spraviť, aby si sa mi už nikdy neukázal na oči?“
„To, čo si mala spraviť už pred dvoma rokmi, no nespravila si to. A tak to chcem teraz. Máš čas presne štyridsaťosem hodín. To je do utorka, do siedmej večer. Lenže ja som bol k tebe vždy dobrý a tak mi to stačí do polnoci.“
„To nemyslíš vážne, Jason. Ja už nemám kontakty, ktoré potrebujem. Už nie som zatiahnutá v tomto smiešnom biznise. Už nemám povesť, akú som mala. Ak spravím to, čo odo mňa chceš, spadnem do toho znova. Vieš, ako to chodí.“
„Keby si spravila, čo si mala vtedy, nemusela by si teraz. Vždy som ťa učil, že nevybavené účty ťa vždy dobehnú. Dobehli ťa. Nevykrútiš sa z toho. Vieš, ako potom dopadneš a myslím, že to nechceš.“
„Ale...“
„Je mi jedno, akú máš výhovorku. Nezaujíma ma to. Chcem od teba len tri skurvené veci! Hovorím ti. Utorok do polnoci. Inak skončíš zle, Melanie. Maj sa.“
„Ale kedy sa stretneme?“
„Budem tam. Miesto sa nemení. Čau. Poďte chalani.“ Povedal a stratil sa vo dverách. Vlastne som sa ani nestihla pozdraviť. Ach, to miesto. To miesto si veľmi, veľmi dobre pamätám. Ale kde začať? Čo mám spraviť? A ako ma našli? Nikto, koho by som mohla zaujímať o mne už nič nevie. Vôbec nič. Tak ako ma tých šesť idiotov kurva našlo?
„Mel, si v poriadku?“
„Vieš čo? Staraj sa o svoju Amy nechaj ma na pokoji!“
„Mel!“
„Čo chceš?“
„Ty žiarliš?“ uškrnul sa.
„Vážne sa pýtaš toto? Hajzel!“ zvrieskla som a utekala som do izby. Prudko som tresla dverami hneď potom, čo som vošla do izby. Sadla som si na posteľ a zaborila som si tvár do dlaní. Slzy sa mi drali von z očí nebezpečne rýchlo. Na človeka sa občas zosype toľko sračiek, že to v sebe neudrží. Tak to zariadila príroda.
„Ale čo? Melanie! Rozplakala som ťa ja, alebo Sebastian?“
„Vy dvaja? Vy ste mi ukradnutí. Mám iné problémy, ako riešiť tvoje hlúpe hry.“ Pokrútila som nad ňou hlavou. Ako môže byť človek žijúci v detskom domove tak rozmaznaný? Mala by sa chovať ako všetci ostatní.
ČTEŠ
Light And Darkness In The Life
FanfictionMelanie Beadles (17) má za sebou ťažkú minulosť. Biologickí rodičia sa jej vzdali a starí rodičia ju už nevládali vychovávať. Bola už v pár rodinách, no vždy sa vyskytol nejaký problém, prečo opäť skončila tam, kde je dnes. V detskom domove. Jeden z...
