Skoro celá loď zhorela na popol. Kovové základy lodného trupu, kedysi kované z najlepšieho železa,teraz spočívalo na morskom dne. Rovnaký osud postretol aj posádku.
Hladina unášala len niekoľko ohorených kusov dreva, ktoré stále žiarili. Spod ich dymiaceho sa povrchu občas zasyčal zelenkavý uhlík. Bude trvať ešte niekoľko hodín,než zhasnú.Vlny vyplavili trosky na čierne kamenisté pobrežie. Medzi nimi sa potácala osamotená postava. Kožu mala bledú, vysušenú a pokrytú krvavými fľakmi.Muž so špicatými ušami dokríval k vode a začal sa medzi troskami prehrabávať. Vzal do rúk spálenú dosku.
Ovoňal ju.
Prstom sa jemne dotkol uhlíka.Ten zaiskril a so sykotom zhasol.
Mužove oči zelene zažiarili.
Usmial sa.
,,Viac...potrebujem...viac..." povedal.
Nikdy predtým Opel neokúsil.
V diaľke zazrel nejaký väčší kus. Muž sa skľúčene vydal vpred. Držal sa stále pri brehu. Dobre vedel, že sa musí vyhnúť územia Sigal,ktoré dávali pozor na nepozvaných hostí.
Márne sa preberal myšlienkami. Nebolo možné, že by existovala doba, kedy by nič nepotreboval.
Nie,to bolo jednoducho vylúčené. Tie spomienky na Sorlov, kedy mal svoju hrdosť aj prísun energie, čo len chcel...doba pred vyhnanstvom ... to boli len túžobné predstavy, ktoré rýchlo bledli.
Až odídu úplne, bude všetko jednoduchšie.
Nepotreboval rodinu.
Energia - tú potreboval.
Žiadnu energiu nedostal už niekoľko dní.
Len ten jediný uhlík a tu už v žiadny ďalší zdroj energie dúfať nemohol. Bolo tu až moc jemu podobných. Ale ďalej na pobreží boli ďalšie trosky a ďalšia korisť.
Cítil to,nebolo to ďaleko a tak sa potulovali ďalej, nedbajúc svojho vyčerpania, bližšie a bližšie k tomu, čo dráždilo jeho myseľ.
Vedel, že ostatných to bude priťahovať tak,ako jeho.
"Ale bude to len moje..." zašepkal výhražne.
Bol už tak blízko.
Volalo ho to odniekiaľ z prílivu.
Tam.
Na kameňoch ležalo tvárou dolu mŕtve telo, cez ktoré sa nežne prelievali vlny. Či už to býval ktokoľvek, musel byť neskutočne mocný. Dokonca aj po smrti z neho vyžarovala magická energia, oslnivo silná ako druhé slnko. Ako slastné ju bude sať do najmenšieho kúsku.
Ponáhľal sa príliš a tak spadol.
Vyškriabal sa na kolená.
Z diaľky k nemu doliehali zlostné výkriky. Čoskoro ho nájdu a dostanú tiež svoj podiel.
Ale napred je rad na ňom . Stiahol z mŕtvoly čierny plášť.
Troll.
Fialkastá farba kože, ktorá pulzovala temnou mágiou a podivnými zelenými symbolmi.
S tak silnou aurou sa v živote nestretol.
Mohla by ho živiť celé ... Dni? Týždne? Roky?
Skrivil prsty nad telom a okúsil tú opojnú žiaru.
Bola nebezpečná a bola prenádherná.
Zhlboka sa nadýchol a začal z neho sať život.Cítil energiu.Cítil oheň.Cítil moc a potom ostrú bolesť.
Cítil, ako sa ruka mŕtvoly pevne zovrela okolo jeho krku.
Cítil strach.
Troll stál na nohách.
Bol o hlavu vyšší.
Žiadna mŕtvola. Zelené žiariace oči sa vpíjali do tých jeho.
,,Nezaplatil si daň za takú moc, nie tak ako ja," oslovil ho.
Oči sa mu zúžili a pery zvlnil na úsmev. ,,ale prosím, len si poslúž."
Vytrel ruku pred neho.
Do mysle mu nasledoval príval skazeného Opelu. Odjakživa prežíval na mágii a teraz sa v nej topil a bezmocne lapal po dychu, pochovaný vlnami nekonečného oceánu.
Pretekal a prúd napriek tomu neustával.Počas jediného úderu srdca by bolo všetko preč. Všetky mágie,či temné alebo dobré.Aj jeho vlastné. Bol vysatý do poslednej kvapky. Nezostávalo nič než prázdnota a tma.
Ešte než sa jeho srdce zastavilo, uvedomil si, že by pre možnosť vládnuť takou mocou,by urobil čokoľvek ...
Predstavujem vám prológ k tejto knihe c:
Na obrázku je mapa,na ktorej sa bude odohrávať väčšina deju :)
Už sa teším,akú sledovanosť bude mať tento príbeh ^-^
Mercy
ČTEŠ
Operated VooDoo |SK.| Pozastavené Na Dobu Neurčitú
Fantasy,,Všetky svety,musia zhorieť." Na ostrove menom Shena,ktorý ležal neďaleko kontinentu Shi'Va sa bude diať niečo nevídané. Ostrov je známy tým,že na ňom žijú tvory ktoré Shi'Va vída len málo kedy. Trollovia, neobývaná príroda, tajomná mágia a p...
