,,Stávaj ty lenivec."
Vuuju začula výrazný hlas Pelta.
Keď otvorila oči,uvedomila si,že zaspala na zemi.
Nevie kedy zaspala,tak jej to očividne bolo jedno.
Pelto odišiel z izby a Vuuju sa konečne postavila.
Rozlepila rozospaté oči a namierila si to do kuchyne.
Uvidela mamu a hneď sa jej pozdravila.
,,Ahoj mami," usmiala sa.
,,Ahoj,ako si sa vyspala?" spýtala sa,keď v ruke niesla voňavé mäso so zemiakmi.
,,No ani neviem kedy som zaspala."
Zasmiala sa a sadla si na kožený koberec.
Mama jej položila tanier do rúk a pozrela na ňu.
,,Dneska muži idú loviť,čo máš dnes v pláne robiť?" spýta sa jej.
,,No najskôr sa musím prezliecť a potom...neviem," povie a dá si do úst opečené mäso.
,,Mohla by si mi so Zongou ísť pomôcť odniesť potraviny a šaty na trh," povie.
Vuuju sa zamyslí.
Rada by pomohla mame,no stále myslela na slová Rajiho.
Nevedela sa ho dočkať.
A nevedela kedy má po ňu prísť.
Či teraz,popoludní alebo večer.
Zostala by najradšej doma,no nechcela nechať mamu s Zangou samé.
Ale nevedela na aký trh.
,,Veď tu sa nedávajú naše veci už dlho,jedine zo susedných dedín" povie zamyslene Vuuju.
,,Áno ideme do Lodozzu."
,,A ako dlho tam budeme?"
,,Ak si zoberieme na prepravu Popettu,Midori a Rahula tak by sme tam mali byť za takých dvadsať minút."
Vuuju tu niečo výrazne chýbalo.
,,Kde je vlastne otec?" spýta sa.
Každé ráno ju vítal,pokiaľ nešiel niekde preč.
,,Dnes skoro ráno vyrazil s jeho bojovníkmi do Callvieru,majú dlhú a náročnú cestu,dúfajme že sa im..." nedokončila vetu lebo jej Vuuju skočila do reči.
,,Nič sa im nestane,veď sú spolu silný," uistila Vuuju vyľakanú matku.
,,Ale pôjdeš však?" spýtala sa Vuuju a v očiach jej videla,že s ňou počíta.
,,Samozrejme."
Zahryzla do mäsa,aby ho stihla vôbec zjesť.
﹏﹏﹏﹏﹏﹏﹏
Vuuju si zobrala do ruky mešec plný ovocia a zeleniny.
V kožených topánkach jej bolo obzvlášť teplo.
Uvidela starostlivú Zongu,ktorá práve dávala piť smädným vlkom.
,,Dnes ideš na Midori," oboznámi Zonga Vuuju.
Uprela horľavé oči na bielu vlčicu.
Oči mala krásnej bronzovej farby,ktorá jej bila do očí.
Na sebe mala veľké hnedé sedlo,ktoré bolo pokryté kožou zo grilaka.
Bolo to vidno.
Prišla k vlčici menom Midori a pohladila ju pod krkom.
Midori sa na ňu začala hneď tlačiť a túliť k nej.
,,Vidím,že dnes to bude pokojná jazda," zasmiala sa Zonga,ktorá práve hladila jej vlka menom Rahul.
Našiel ho otec zraneného pri meste Ruhunla a pomenoval ho Rahul.
Bol to dobrý čin a bolo vidno že náčelníci musia mať aj láskavé srdce a nie len smrť v očiach.
Zasa Popettu zachránila moja matka.
Chytil sa do pasce,ktorú mu nastražili lovci z východu.
Preto je Popetto taký tichý a bojazlivý.
Po schodoch začuli dupot.
S dvoma batohmi v rukách skoro Atali spadla.
Podala batoh Zonge a ten svoj si pripútala na sedlo Popetty.
To isté urobila aj Vuuju.
Atali vyskočila do sedla na Popettovy.
Elweiiský vlci boli najväčší na celej Shene.
Od trollov boli vyšší o pár centimetrov.
Vuuju sa opatrne vyskočila na Midori.
,,Môžme vyraziť?"
Spýtala sa ich matka a oni prikývli.
Vuuju síce v sedle sedela od malička,ale cítila že sa ovzdušie mení.
Že príde niečo nečakané.
No zhlboka sa nadýchla a vydýchla.
Ako malú ju učili,že treba myslieť pozitívne a nič zlého sa nestane.
Keď začala myslieť pozitívne,konečne si všimla že tráva sa zelenala čoraz väčšmi a kvety,ktoré nikdy nevidela rástli na neďalekej lúke.
Po ceste do Lodozzu aj zabudla na to,odkiaľ prišla a užívala si veľmi blízku prítomnosť prírody.
﹏﹏﹏﹏﹏﹏﹏
Boli už pár metrov od Lodozzu.
Všetko bezpečne dopravili a Vuuju neverila tomu,že jej dávni priatelia budú sídliť práve tu.
Počas dvoch hodín sa dobre porozprávali,zasmiali ale aj rozlúčili.
Dlho ich nevidela a vyčarili jej úsmev na tvári.
,,Akosi sa mračí."
Ohlási Zonga hladiac na čiernu oblohu.
,,Mali by sme sa čo najrýchlejšie dostať domov."
Povie matka a poženie Popettu,ktorý hneď pridal do kroku.
Naozaj sa blížilo k silnej búrke.
Vuuju práve pohnala Midori a začali padať drobné kvapky vody.
Síce Vuuju by veľmi rada stála v strede lúky medzi stromami,ale nechcela schytať blesk medzi oči.
,,Ako ďaleko sme od Sen'Jinu?" spýta sa Zonga mami.
Atali sa poobzerá okolo seba a odvetí ,,Ešte máme čo prejsť."
Zo slabého dažďa sa stával čoraz väčší až začalo hrmieť a padať blesky.
Nič iné im nezostávalo len utekať ďalej a dúfať,že nezhoria pod výbojom energie.
Všade naokolo boli stromy a Vuuju sa snažila vyhľadať nejaké bezpečné útočisko.
No nenachádzala nič.
Len stromy,trávu a ďalšie stromy.
No zrazu Zonga spozornela.
,,Tam je nejaký prístrešok,poďme sa tam skryť!" zavelila Zonga a matka ihneď prikývla.
No Vuuju videla nebezpečenstvo.
Drevený prístrešok ležal medzi hromadou stromov a blesky priťahuje najvyšší bod.
Musela ich ochrániť.
,,Nie stojte!" zakričala až myslela že jej vyskočili hlasivky.
Jej hlboký hlas sa ozýval celou dolinou.
No neskoro.
Silný hrom udrel hneď vedľa Zongy.
V zlomku stotiny sme všetci vyleteli do vzduchu.
Vrátane vlkov.
Cítila som horúco na celom tele a náhle vyčerpanie.
No hlavne ju trápilo jedno.
Nedokázala ich čo najskôr upozorniť.
Umrieme?
ČTEŠ
Operated VooDoo |SK.| Pozastavené Na Dobu Neurčitú
Fantasía,,Všetky svety,musia zhorieť." Na ostrove menom Shena,ktorý ležal neďaleko kontinentu Shi'Va sa bude diať niečo nevídané. Ostrov je známy tým,že na ňom žijú tvory ktoré Shi'Va vída len málo kedy. Trollovia, neobývaná príroda, tajomná mágia a p...
