Operated VooDoo |SK.| Pozastavené Na Dobu Neurčitú

1

,,Deti! Poďte sem."
Zvolala trollia žena z dreveného prístrešku.
Sedela na drevenej podlahe a pozorovala,ako deti kráčajú priamo k nej.
,,Začína nám hodina," usmiala sa na šesť malých zubatých trollov,ktorý si sadli do kruhu okolo nej.
,,Dnes si rozpovieme príbeh,ktorý je pre nás veľmi významný," povie a spustí plachty na oknách aby neprenikalo svetlo.
Jedno dievčatko sa usmeje a spýta sa : ,,Mama Bagu?"
Žena si sadne späť a uprie zlaté oči na dievčatko.
,,Čo je to Voo Doo?" spýta sa.
Mama Bagu sa pobavene zasmeje a zoberie dievčatko do rúk.
Položí si ju na nohy a obzrie si všetky deti ktoré sedeli okolo nej.
,,Vidím,že ste veľmi zvedavý.
Zatiaľ ste príliš malý na to,aby ste rozumeli takýmto veciam,no keď budete väčší,určite vám o tom budem rozprávať.No teraz späť ku dnešnému príbehu."
Položí dievčatko späť na zem a začne rozprávať.

                ﹏﹏﹏﹏﹏﹏﹏

,,Mama Bagu je posledné týždne uzavretá len s deťmi,nemyslíš?"
Spýta sa Atali,ktorá stojí vedľa nej.

,,Neviem,ale nechce vôbec veštiť ani nič podobné."
Povie Zore hľadiac na dom mame Bagu.
,,Niečo na tom asi bude," zamyslí sa Zora.
Atali sa na ňu pozrie a pobavene zasmeje.
,,No ták Zora,asi má prestávku,choď sa svojim mužom,ešte dnes máme rituál a k tomu máš o deti postarané."
V žiare slnka sa im zaligoce modrastá koža.
,,Máš pravdu,ešte že ťa mám," zasmeje sa a postrapatí Atali červené vlasy.
Pomaly vyrazí na odchod a uškrnie sa.
,,Detská doba nám utiekla veľmi rýchlo,Zora."
Začne sa prehrabávať v spomienkach zatiaľ čo ju Zora objíme.
,,Neboj sa,vyvádzať môžme aj teraz,no tajne."
Zasmejú sa a vzdialia sa od seba.
,,Ešte sa vidíme," pozdravila Atali Zoru a zmizla medzi davom trollov.

               ﹏﹏﹏﹏﹏﹏﹏  

Atali si šla umyť ruky v kamennom džbáne.
Ruky mala zafarbené od bieleho farbiva.
Musela si ruky drieť,aby zmizol aspoň kúsok farby na jej rukách.
,,Ďakujem," ozve sa za jej chrbátom mohutný mužský hlas.
Atali sa otočí a usmeje.
,,Veď to je maličkosť."
Povie a jedným očkom pozrie na malú Vujuu s jej súrodencami.
Hrajú sa s nejakými drevenými hračkami.
Boli spokojný,ale hlavné bolo,že boli ticho.
Atali si doumývala ruky a utrela si ich do sucha.
Naskytol sa jej pohľad na mohutné telo.
Žeravými uhlíkmi v očiach,jej skúmal každý kúsok tela.
Červené vlasy,ktoré mal zopnuté vo vysokom chvoste mu splývali s červenou stenou za ním.
Dve široké kly,ktoré mu trčali z úst naháňali strach.
Modrastá pokožka,bola pomaľovaná rôznymi bielymi znakmi.
Maľovala mu ich ona.
Symbolizovali život,pokoj,radosť a smrť.
Pod železným brnením a červenou tunikou zdobenou znakom Zhanspear,bolo prepracované telo,ktorý leda jaký troll nemá.
Troll otvoril ústa na požiadavku.
Stáli medzi sebou niekoľko metrov.
,,Pristúp bližšie," požiadal ju.
Zostala omámená.
Síce sú manželia,ale určitý rešpekt pred náčelníkom musí mať.
Už asi rok a pol ju nepovolal k sebe len tak.
Atali prišla bližšie ku trónu na ktorom sedel troll.
Pozerali si do očí navzájom.
Mohutný troll sa postavil.
Bol o hlavu vyšší ako ona.
Ruku jej položil na líce.
,,Stále si krásna Atali," povedal dívajúc sa na ňu.
,,A ty si stále muž ktorého milujem,Noji."
Noji sa zlomyseľne sa usmeje a ju nežne pobozká.
Atali sa od neho pomaly odsunula.
Nechápavo na ňu zazrel no ona mu hneď naznačila,že partia štyroch malých trollov ich pozorujú.
,,Nebojte sa,ak budete väčší tiež si nájdete lásku," posnaží sa Noji vysvetliť niečo nevysvetliteľne.
Pomalým krokom šiel ku východu a schmatol jeho zbraň.
Železný meč,ktorý prelial nespočetne veľa krvi,kované z ocele,ktorú kopali jeho predkovia.

Meč zasunul do poštvy na jeho chrbáte a otvoril dvere.
Vonku zazrela stráže,ktoré už na neho pozorne čakali.
,,Počkám na teba Atali," povedal a daroval jej posledný pohľad.

              ﹏﹏﹏﹏﹏﹏﹏  

 Výslovnosť mien -

Noji -Nodži

Vujuu-Vuudžu

•Mercy