Sedel som tu pod imelom
(zeleným, krehkým imelom),
posledná svieca dohárala,
ospalé páry boli už preč,
tú sviecu tiež sen umáral,
len tieňov počuť bolo tichú reč:
a vtom ktosi pobozkal ma.
Hlavou, únavou zmorenou,
pokyvkával som pod imelom
(zeleným, krehkých imelom),
hlas či krok nečul som žiadny,
ako som tam sedel, sám a ospalý,
sklonil sa ku mne závan záhadný
a pery čiesi nežne ma bozkali.
Walter de la Mare
YOU ARE READING
Fairy Tales ＆Quotes
RandomDnešná moderná doba je doba internetu a technológie. Rozprávanie príbehov na dobrú noc pomaly upadá do zabudnutia. No aj napriek tomu sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí si radi sadnú so šálkou kakaa či čaju a s iskrami radosti v očiach počúvajú rozprávky...
