Fairy Tales ＆Quotes

Meč v kameni

Boli Vianoce. Hašteriví baróni a rytieri, ktorí sa od smrti starého kráľa Uthera Pendragona iba škriepili a bojovali medzi sebou, zhromaždili sa vo veľkom londýnskom kostole. Zvolal ich tam čarodejník Merlin, tajomná postava, radca nebohého kráľa Uthera. Nik nevedel, na čo sú tam.

Keď vyšli z kostola, na blízkom cintoríne im padol do oka ozrutný meč, vrazený cez železnú nákovu do velikánskeho mramorového kameňa. Do kameňa boli vytesané slová : ,,Kto vytiahne meč Excalibur, stane sa právoplatným kráľom celého Anglicka."

Každý barón či rytier sa nazdal, že kráľom by sa mal stať práve on. Nuž všetci lomcovali mečom a silili sa, ale nevytiahol ho nik. Nakoniec sa všetci vzdali. Rozniesla sa zvesť, že na Nový rok sa bude konať turnaj. Rytieri budú bojovať a hodovať. A každý, kto si robí nárok na trón, môže sa znovu pokúsiť vytiahnuť meč z kameňa.

Na turnaj sa hrnuli ľudia z celej krajiny. Bol medzi nimi aj Sir Ector, rytier zo severu, a jeho synovia - pyšný Sir Kay a jeho mladší brat Artuš. Sira Kaya natoľko rozrušila predstava zápasu a merania síl na svojom prvom turnaji, že si zabudol meč. Zistil to až na bojovom poli. ,,Utekaj do hostinca," nakázal Artušovi, ,,a dones mi môj meč, ale ponáhľaj sa!"

Artuš cválal zo všetkých síl,ale dom, kde spali, bol zamknutý, všetci boli preč. Kay bol prchkej povahy, Artuš sa bál priznať, že sa vracia na prázdno. Keď teda uvidel na cintoríne trčať z kameňa akýsi meč, rozhodol sa, že si ho požičia. Rýchlo ho vytiahol a zobral so sebou.

Len čo Sir Kay zočil meč, svitlo mu, že je to meč Excalibur z cintorína. Zaniesol ho otcovi so slovami : ,,Aha, otec, vytiahol som meč z kameňa! Musím sa stať kráľom." Sir Ector vzal Sira Kaya a Artuša späť na cintorín. Kay, ešte raz mi vysvetli, ako si sa dostal k tomuto meču," vyzval ho. Kay sa hanbil pozrieť otcovi do očí. ,,Otec, doniesol mi ho brat Artuš." Potom sa Sir Ector opýtal Artuša: ,,Ako si prišiel k tomuto meču?"

,,Hádam som neurobil nič zlé!" bránil sa Artuš. ,,Kay si zabudol meč a tento trčal z kameňa. Iba som si ho požičal. Počkaj, vrátim ho na miesto." A Artuš opäť zapichol meč cez nákovu do kameňa. Sir Ector stisol rukoviatku a potiahol z celej sily. Meč sa ani nepohol. Potom to skúsil Sir Kay, ale nadarmo. Keď naň však siahol Artuš, poddal sa mu a vykĺzol z kameňa ako z hodvábu. Sir Ector si kľakol. 

,,Otec, prečo kľačíš?" spýtal sa Artuš. ,,Ja nie som tvoj otec," vyznal sa Sir Ector, ,,hoci ťa ľúbim ako syna. Jednej búrlivej noci mi ťa v náručí ako mrnčiace decko doniesol k dverám čarodejník a vykladač snov Merlin. Teraz viem, že si syn kráľa Uthera Pendragona a právoplatný kráľ Anglicka."

A tak sa stalo, že mladého Artuša vyhlásil ľud za kráľa, hoci ešte nebol ani rytierom. Druhí sa darmo namáhali, nikomu sa Excalibur nepodarilo vytiahnuť z kameňa. Kráľ Artuš so Sirom Kayom po pravici a s Merlinom po ľavici si zaumienili, že nastolia v krajine mier. Artuš sa oženil s krásnou Guineverou a založil rád rytierov okrúhleho stola. Okolo stola stálo stopäťdesiat stoličiek a zakaždým, keď niektorý rytier preukázal, že si zaslúži miesto za stolom, na stoličke sa vďaka Merlinovým čarom zjavilo jeho meno.

Mnohí slávni rytieri zasadali za okrúhlym stolom v Camelote, medzi nimi Sir Gavain, Sir Perceval, Sir Lancelot a Sir Galahad, najdokonalejší rytier spomedzi všetkých. Dobrodružstvá, ktoré prežili v zápase o dobro, sa budú rozprávať naveky, lebo takých znamenitých rytierov ešte nebolo pod slnkom.