Kapitola - •8•

871 43 3
                                    

Neverila som vlastným ušiam čo som počula. Čo mi vravela Ariel. Som v nemocnici! Mam slabý otras mozgu plus aby toho nebolo málo mam zlomenú nohu. Je po všetkom! Po líci sa mi kotúľala jedna slza za druhou. Teraz sa tak akurát môžem vrátiť domov a zabudnúť že som tu bola.
Otočila som hlavu na bok, aby ma tak Ariel nevidela. Zrazu niekto zaklopal na dvere mojej izby.
" môžem vôjsť?'".. bol to Shawn.
" poď ja som už na odchode" odpovedala mu Ari. Dala mi ešte pusu na čelo a pomaly odchádzala. Zatiaľ čo si Shawn rozpačito sadal na stoličku, ktorá bola hneď pri mojej posteli.
" vystrašila si ma Lou".. v jeho očiach bolo vidieť strach..strach o mňa ?Prečo?. Premýšľala som v mysli.
" prepáč nemala som to v pláne a nerada by som bola aby si ma videl tak to" hlavu som sklonila aby nevidel že ešte vždy mi tečú slzy. No on si to všimol!
" pozri sa na mňa Lou" ..
" niee Shawn" ..
" tak prosím neplač. Všetko bude v poriadku uvidíš"..povedal to jeho krásnym hlasom a pritom ma po celý čas držal za ruku.
"Nič nebude v poriadku!" povedala som smutne no predsa nahnevane a opäť sa mi po líciach začali kotúľať horúce, slané slzy.
" nechcem aby tvoje nádherné modré očká plakali Lou".. pomaly sa ku mne približoval..a prstom mi zotieral moje slzy. Keď zrazu do izby vošiel doktor.
" ou prepáčte deti nechcel som vás vyrušiť, ale mladý muž návštevné hodiny aa už skončili" povedal prísnym hlasom a držal mu otvorené dvere na znak toho žeby mal radšej odísť.
" samozrejme už letím pán doktor" odpovedal mu Shawn a pustil moju roku.
" prídem ťa Zajtra navštíviť Lou. Zatiaľ sa drž ahoj" posledný krát sa ešte na mňa usmial a odišiel.
Doktor mi hovoril čo všetko mi je, ako dlho bude liečba pokračovať a aj to že dal vedieť mojej starej mame. Vraj bola veľmi vystrašená tak ju po telefóne ubezpečoval že mi nič nie je. Musím jej hneď zavolať. No keď som si uvedomila koľko je hodín tak som sa rozhodla že jej zavolám až Zajtra ráno. Bolo niečo po desiatej večer a nemala som už nič robiť. Zbadala som na stolíku nejaký časopis a tak som si ho začala čítať. A časom som zaspala.

Ráno som sa zobudila na príchod sestričky, ktorá mi doniesla lieky a povedala mi že mám návštevu. Povedala tiež aj to že je tu od siedmej rána a vždy sa na mňa vypytuje. Bolo zrovna pol 12. Myslela som si že to bude starká, ale zjavne som si myslela že ..(úplne vedľa)! lebo sestrička nakoniec povedala že je to chlapec, ktorý tu bol aj včera. Vedela som že hovorí o Shawnovi. Priniesla mi obed a povedala že ak všetko zjem môže sem prísť. Nechcela som to jesť určite nie! ale chcela som vidieť Shawna tak som to do seba nahádzala..a to doslova! Rýchle som sa upravila, aj keď veľmi som sa nemohla keď že som ležala, ale upravila som si vlasy do vrkoča a dala si jemný make-up. Hlavne aby to zakrylo moje kruhy pod očami. Ešte som si rýchlo dala špirálu a v tom vošiel dnu do izby Shawn s veľkou kyticou červených ruží. Rýchle som schovala všetky šminky a usmiala na naňho. Podišiel bližšie a dal ju predo mňa.

"toto je pre pacientku, aby sa dala čím skôr dokopy" usmial sa a položil ich do vázy , ktorá bola na okne.

"ďakujem si milý, ale nemusel si" .. ostala som milo prekvapená.

"práve že som musel. A ako sa dnes cítiš? kedy ťa pustia?"....zavalil ma otázkami.

"neviem doktor mi nepovedal nič a dnes tu ešte nebol".. A zrazu vošiel doktor Brown. Ako keby nás počul. To som mala spomenúť radšej aby sa zjavil Leonardo DiCaprio :D

"dobrý deň chlapče..ahoj Lou! Tak ako sa dnes cítiš? hlava ťa už neboli?" opýtal sa starostlivým hlasom doktor.

"nie hlava ma už neboli cítim sa fajn ako pred tým"

"tak nie je nutné aby si tu ostávala isto ťa starká bude mať radšej doma..a s tou nohou budeš chodiť na kontroly každé dva dni dohodneme sa okay?" ..

"jasné pán doktor" ..Bola som neskutočne šťastná že môžem odtiaľ vypadnúť..stačil mi len jeden deň byť tu zavretá, aj keď toho teraz veľa nenachodím. Zatiaľ čo som sa balila, teda pomáhala mi sestrička a prišla aj Ariel, Shawn čakal na chodbe. Ponúkol že nás odvezie do domového komplexu. A tiež povedal že ma tam čaká starká a preto som sa tešila ešte oveľa viac...Aj keď na druhej strane som bola smutná.

Arel nakoniec išla autobusom a tak som so Shawnom išla na aute sama. Teda kým som sa dotrepala k autu prešla aj pol hodina, ale statočne mi pomáhal. Keď som sa snažila nastúpiť jednou nohou do auta spadla mi jedna barla. Chcela som ju zdvihnúť a Shawn tiež a vtedy sa spojili naše pohľady. Dívali sme sa jeden druhému do očí a čas ako keby prestal existovať. Naše hlavy sa k sebe približovali no očami sme stále hľadeli na seba. Jemne som si oblizla pery keď som videla že ma ide pobozkať ...keď mu zrazu zazvonil mobil! -_- "zlé načasovanie" pomyslela som si z mysli!

"prepáč" povedal, vstal a zdvihol hovor. Telefonoval asi 5 minút a potom rýchle nastúpil do auta, kým som sa ja mordovala s barlami. Celá cesta ubehla v tichosti. Asi ani jeden sme nechceli hovoriť o tom čo sa skoro stalo. Bolo to trápne tak som sa rozhodla že aspoň ja preruším to trápne ticho medzi nami jednou sprostou ďakovnou vetou.

"ďakujem že si si robil starosti a aj a to že ma vezieš domov" pozrela som sa naňho a myslela som že sa tiež ku mne otočí, ale on ďalej šoféroval a zmohol sa len na jediné dve posraté slová "za málo"...To ma vytočilo a keď sme už zastavili celou silou som otvorila dvere-skoro som ich odtrhla- a snažila som sa čo najrýchlejšie vystúpiť ale neišlo to. Shawn sa začal smiať a to už stál vonku pri mojich dverách.

"ty blázonko čo to robíš?" milo sa usmial podal mi ruku. Najprv som váhala no podala som mu ju.

"ďakujem nemusíš sa už obťažovať"..povedala som to dosť sprostým tónom a pomaly som išla dnu.

"a tašku ti netreba?" ..zakričal za mnou a už bežal ku mne a zastavil ma

"čo ti sadlo na nos?" ...zahľadel sa mi do očí ako pred tým keď sme boli pred nemocnicou. No ja som očí rýchlo od neho odvrátila .

"nič len ma bolí noha a chcela by som si isť konečne ľahnúť a vidieť babku len to"..

Shawn mi ešte pomohol vyjsť k moje izbe, potom mi dal na plece tašku a odišiel. Ach ako ma naštval! do čerta! povedala som si nahlas a snažila sa otvoriť dvere do izby.

Tak dnes pridávam ďalsii časť :-) A mám otázku na vás, ktorý možno čítate :-) tak žee je význam aby som písala ďalej? ...xVickie

You'll never be alone (with Shawn Mendes)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt