Sľubujem, že jedného dňa budem pri tebe
Budem ťa držať v bezpečí
Zober si kusok môjho srdca
Urob ho vlastným
Takže keď nebudeme spolu
Nikdy nebudeš sama
(Toto je môj uplne prvý príbeh,verím že sa bude páčiť)
Mám pocit akoby naše objatie trvalo celú večnosť a pritom skutočne trvá len pár sekúnd možno minút. Nedokážem sa od neho odtiahnuť. Potrebujem si vynahradiť celý ten čas keď pri mne nebol. Keď som bola smutná, keď som ho veľmi potrebovala pri sebe. Neviem opísať ako veľmi mi chýbal. Aj keď som popierala všetko to čo som práve priznala. V mojom bruchu vystrelil roj motýľov keď sa ma dotkli jeho ruky. Už som myslela že tento pocit už mať nikdy nebudem. Ľudia boli už tak hluční že sme sa od seba proste museli nedobrovoľne odlepiť. Okamžite k nim prišiel Shawnov bodyguard a ťahal nás od davu fanyniek preč do úzadia. Veď už aj tak o tom vie celý svet. A nezmeníme to. Shawn sa iba usmial a viedol ma za ruku za ním. Jeho stisk bol tak silný a predsa nežný vtedy som si uvedomila že som mu rovnako chýbala ako aj on mne. Okolo celého obchodného centra sa zišli fanúšikovia a novinári. Bude to určite na všetkých titulkách. Neviem či to bol až taký dobrý nápad. Pán bodyguard nás prisahám viedol všade ale odnikiaľ sa vyjsť vôbec nedalo a vtedy ma napadlo že pomôže určite podzemné parkovisko. Len tak tak sme stihli nastúpiť do pripraveného auta, ktoré nás tam čakalo. Rýchlo som si sadla a Shawn za mnou.
"Mám rád svoje chuťové fanúšikov, ale zaslúžil by som si aj nejaký to súkromie" nakoniec dodal Shawn a zabuchol dvere na aute.
" To je riziko tvojho povolania" .. neisto som sa usmiala a pozrela som sa von cez okno na aute, ktoré nás viezlo ani neviem kam..
"asi by som sa nemal sťažovať však?" ..tiež sa usmial a prstom mi prešiel po ruke. Držal mi ju silno, ale v aute vládlo medzi nami ticho. Asi sme obaja ešte neverili že sme jeden vedľa druhého. Nechcela som aby skončila táto chvíľa. Keď auto po pár minútach odbočilo mimo hlavného ťahu netušila som už vôbec kam môžeme ísť. Vonku sa už pomaly stmievalo a vtedy sme dorazili k jazierku, ktoré bolo ukryté mimo mesta. Boli tu lavičky, a dokonca aj mólo ku ktorému viedla osvetlená cestička svetielkami. Okolo bol lesík a hneď za rohom cesta po ktorej každú chvíľu išlo auto, ale predsa tu vládne ticho a pokoj. Vystúpili sme z auta a ja som ešte stále obdivovala toto miesto,ktoré som sama nepoznala. Bolo nádherné. Priam čarovné!
" Odkiaľ poznáš toto miesto?".. zrazu som sa prestala strachovať čo povedať.
" Vravela mi o ňom Ariel. Cameron ju sem vzal. " .. usmial sa prišiel vedľa mňa.
" Ako si vlastné vedel kde má hľadať?"... Nechápavo som sa ho opýtala na otázku úplne mimo témy
" Babka" len dodal keď ma opäť chytil za ruku a viedol ma k žiarivému mólu. Až po pár sekundách keď sme sa už blížili som si všimla že na móle je pripravený malý piknik.
" Toto si pripravil ti Shawn?" Prekvapene som pozerala raz na mólo a raz na neho.
" Pre teba Lou" ..dodal a venoval mi jemný bozk na líce. Až mi do líc vystúpila červeň. Ešte dobre že je prítmie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pridávam ďalšiu časť baby. Dúfam že čítate. Opäť som sa dostala do deja po dlhšom čase tak verím že sa vám to páči.
